No-go zóny všeobecne predstavujú mestské štvrte vo väčších západoeurópskych metropolách, kde tvoria čoraz väčšiu časť obyvateľstva prisťahovalci z krajín Afriky a Blízkeho východu. Vládne v nich vysoká nezamestnanosť aj kriminalita a skôr než zákonmi danej krajiny sa tamojšia moslimská populácia riadi právom šaría. Pôvodní obyvatelia sa z týchto štvrtí sťahujú preč a policajti v nich majú problém presadiť právo a poriadok.
Po celej Európe existujú desiatky až stovky no-go zón a napríklad len v samotnom Švédsku je ich viac ako šesťdesiat. V hlavnom meste krajiny, Štokholme, ide konkrétne o štvrte Rinkeby či Tenste. Ďalšie podobné štvrte existujú aj v Malmö, odkiaľ sa z obáv o svoj život v uplynulých dvadsiatich až tridsiatich rokoch odsťahovala väčšina príslušníkov kedysi pomerne početnej židovskej komunity. No-go zóny však existujú tiež vo Francúzsku, Belgicku, Veľkej Británii a práve aj v Nemecku.
Nemecká kancelárka bola jedným z európskych vodcov, ktorí existenciu no-go zón vždy tvrdošijne popierali. Tento týždeň však svoj postoj prekvapivo zmenila a pripustila, že v Nemecku „existujú miesta, ktoré sa cudzinci a dokonca aj policajti boja navštevovať“. Jej slová prichádzajú po tom, ako sa podľa jednej policajnej správy ukázalo, že gangy prisťahovalcov bránia ľuďom presťahovať sa do niektorých kedysi úplne bezpečných štvrtí veľkých miest.
Existencia týchto zón je však verejným tajomstvom už niekoľko rokov. Politický aj mediálny mainstream o nich dlho mlčal, ale migračná kríza a príchod milióna väčšinou moslimských migrantov bariéru mlčania prelomili. Vlani v novembri magazín Focus otvorene označil za no-go zónu štvrť Ebertplatz. Okrem mnohých ďalších sa diskutuje aj o berlínskom Neuköllne, kde už tvoria prisťahovalci viac než 40-percentný podiel na tamojšej populácii.
„Štát musí byť schopný zaistiť, aby sa ľudia cítili vo verejných priestoroch bezpečne. Nie je možné, aby existovali nejaké neprístupné oblasti, kam sa ľudia boja chodiť. Takéto miesta sú však, bohužiaľ, skutočnosťou. Musíme ich začať nazývať pravým menom a niečo s tým urobiť,“ konštatovala Merkelová prekvapivo veľmi otvorene. Náprava desiatok rokov zanedbávaného problému však bude behom na dlhú trať a v prípade, že bude vláda aj naďalej presadzovať prisťahovaleckú politiku otvorených dverí, bude pre úrady neľahké problém no-go zón vyriešiť.
