Premiér Robert Fico (Smer-SD) po položení venca na hrob čelného predstaviteľa Pražskej jari Alexandra Dubčeka povedal, že keby Pražská a Bratislavská jar neboli zastavené, dnes by bolo Slovensko podstatne ďalej. Normalizácia v 70. rokoch si podľa Fica vypýtala veľkú daň, ktorú obe republiky zaplatili. Premiéra však teší, že v Novembri '89 „sme nastúpili cestu a dnes je Slovensko vnímané ako krajina, ktorá je demokratická, slobodná a bezpečná“.
Celkovo sa Slovensko podľa jeho slov dnes považuje za mimoriadne slobodné a on to nemieni ohroziť. „Mám tradíciu každý rok, keď si pripomíname augustové udalosti z roku 1968, prichádzam sem a na hrob človeka, ktorý v tom čase zohrával veľmi dôležitú úlohu, Alexandra Dubčeka, kladiem veniec. Považujem to za najvhodnejší spôsob pripomenutia si toho, čo sa 21. augusta 1968 stalo,“ vysvetlil premiér, podľa ktorého je obrovská škoda, že Dubček s kolegami nemali možnosť pokračovať vo svojich víziách.
Výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy by sme si nemali prestať pripomínať ani podľa ministra vnútra. „Som rád, že som aj ja mohol prispieť k zmierneniu krívd okupácie Československa v roku 1968 zákonom o odškodnení obetí, ktorý platí od roku 2005. Podľa neho Slovensko odškodnilo takmer 170 ľudí,“ napísal na sociálnej sieti Robert Kaliňák.
„Hučanie tankov, tisíce vojakov, streľba, únos Alexandra Dubčeka a ďalších politikov do Moskvy. Tým všetkým nás obdarovali tí, ktorí sa z noci do rána premenili zo spojencov a bratov na okupantov,“ vykreslil emotívne vtedajšie udalosti prezident Andrej Kiska.
„V júni 1991 sme napokon od nás odtransportovali stovky tankov, bojových vozidiel, lietadiel a vrtuľníkov, stotisíc ton munície a vojenskej techniky a spolu s nimi opustila zdevastovanú krajinu a zdemolované byty veľká cudzia armáda. V roku 2004 sme po neľahkom zápase garancie našej slobody vložili do EÚ a NATO,“ uviedol. „Minulosť nezmeníme, no vďaka pamäti a pochopeniu toho, čo sa stalo, môžeme lepšie ovplyvniť svoju budúcnosť a nedopustiť, aby ktokoľvek siahal na našu slobodu,“ nazdáva sa Kiska.
„August '68 by mal byť pre nás mementom toho, že sloboda nie je samozrejmosťou a je veľmi krehkou hodnotou, ktorú je potrebné neustále chrániť,“ okomentoval výročie šéf Mosta-Híd Béla Bugár.
„Dôvodom prepadu a okupácie bol politický vývoj v krajine, ktorý sľuboval koniec komunistickej totality. Ten prísľub slobody trval iba krátkych osem mesiacov a zadusili ho pásy tankov. Doba sa odvtedy zmenila a na intervenciu už nie sú treba tanky. Na šírenie propagandy a ideológie dnes stačí aj internet,“ uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská s tým, že ju vie stále prekvapiť, ako ľahko dokážu ľudia zabudnúť. „Preto si musíme pripomínať tie tanky v našich uliciach, aj roky okupácie a neslobody, ktoré priniesli,“ dodala Žitňanská.
Opoziční poslanci sa tiež nenechali zahanbiť. „Môj otec často spomínal na to, ako naňho, na malého 12-ročného chlapca mierili hlavne ruských tankov a na to, akí neuveriteľne primitívni a zmanipulovaní boli sovietski vojaci, ktorí nás obsadili. Ako sa rozliezli po Dunajskej ulici, po Námestí SNP, po Bratislave, po celej krajine a ako tá ich rozpínavosť, primitívnosť, zaostalosť a agresivita šírili strach,“ uviedla saskárska poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová s tým, že slušní ľudia sa báli chodiť po ulici, keď im pred nosom kradli krajinu „tupí, silní votrelci“.
„Dnes vidím prebúdzajúce sa tiene minulosti a jednotlivcov, príliš tupých, aby sa poučili z minulosti. Nosia Putina na tričkách, majú veľké svaly, holé hlavy, rozsievajú strach, kradnú nám túto krajinu pred očami a slušní ľudia sa pomaly boja chodiť po uliciach,“ doplnila Nicholsonová, podľa ktorej potrebujeme viac priamych svedkov hrôz Augusta '68 a viac načúvajúcich.
„Aby sme nezabudli…, tak zajtra, v pondelok o 10.00 pred Univerzitou Komenského na Šafárikovom námestí,“ napísal Peter Osuský a pripojil link na svoj starý blog O tabuli, vencoch a „pravde“ z januára 2012.
„137! To je aktuálna, aj keď, žiaľ, zrejme nie konečná bilancia bezprostredných obetí vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Ich pamiatku, ako aj pamiatku všetkých, ktorí trpeli, si pripomenieme dnes o 10:00 na Šafárikovom námestí v Bratislave,“ pripomenul europoslanec Ivan Štefanec. Večer predtým ešte na sociálnej sieti upozornil na epizódu Českého storočia s názvom Musíme sa dohodnúť (1968), „kde kľúčových aktérov stvárňujú najmä slovenskí herci“.
„Osýpky sa masovo zrejme nevrátia. Nie preto, lebo neexistujú, ale preto, lebo sme v dostatočnom počte zaočkovaní. Nemyslím, že sa sem vrátia vojská z Moskvy ako v roku 1968, aby šírili systém bez demokracie. Treba sa ale očkovať a to aj pravidelným pripomínaním okupácie,“ myslí si tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca.
Opozičná Ľudová strana Naše Slovensko vo svojej tlačovej správe uviedla, že okupanti, ktorí pred 49 rokmi vojensky obsadili našu vlasť, prezentovali svoje konanie ako „bratskú pomoc“ či „záchranu socializmu“, pričom v súčasnosti ho nahradila „spojenecká pomoc“ Američanov a „ochrana demokracie“, pretože vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom len vystriedali vojská NATO na čele so Spojenými štátmi americkými. „Na Slovensku sa nachádza čoraz viac cudzích vojakov. Samozrejme, podobne ako v roku 1968 aj v súčasnosti je ich prítomnosť prezentovaná domácemu obyvateľstvu vábivými sloganmi,“ píše sa v tlačovej správe.
Súčasná situácia je však podľa ĽS NS horšia, keďže zahraniční okupanti Slovensko ovládli nielen vojensky, „ale aj politicky a ideologicky prostredníctvom množstva zahraničných agentov, zahraničných mimovládnych organizácií a zapredaných politikov“. Memento z roku 1968 by pre nás malo byť ponaučením, že „jediná garancia slobody a naozajstnej nezávislosti Slovenska spočíva v budovaní suverénneho, hrdého a prosperujúceho štátu“. Iba tak podľa kotlebovcov spravíme zo Slovenska šťastný domov pre všetkých slušných ľudí.
Exposlanec za SNS Rafael Rafaj nazval okupáciu krvavou škvrnou komunizmu a internacionalizmu a pripomenul, že invázia komunistických armád si v ČSSR vyžiadala spolu 90 obetí, 302 ťažko a 532 ľahko zranených, pričom internovaných, zadržaných a unesených bolo 172 osôb. Podľa Rafaja bola okupácia „len výsledkom boja dvoch frakcií vo vnútri komunistickej strany“. Jedna časť síce chcela dať zločineckému režimu masku „ľudskej tváre“, no komunizmus ako zločineckú totalitnú ideológiu, „ktorá si vytvorila pre naivných systém socializmu“, považuje exposlanec za nereformovateľný.
„Ešte aj 27 rokov po páde režimov komunistických strán majú vo verejnom a mediálnom priestore, dokonca vo verejnoprávnom éteri priestor ´komentátori´ s červenou knižkou a účasťou v najvyšších orgánoch KSČ – Kusý, Mesežnikov, Leško… a nalievajú nám opäť rozumy o demokracii akoby sa nič nestalo, opäť nám boľševicky ukazujú nového ´triedneho nepriateľa´,“ poukazuje Rafaj na praktiky verejných tribúnov.
Podľa neho ak sa to prepieklo politickým zločincom, prepečie sa to aj ekonomickým zločincom, pretože „November ´89 bol komplotom a dohodou Havlovho disentu pražskej a bratislavskej kaviarne s komunistickými elitami o tichom preskupení moci“. Revolúciu treba vždy dokončiť revolučne, nazdáva sa Rafaj, lebo „krysy sa zväčša vedia spájať“.
„Komunisti odišli – vrátili sa ´neomarxisti´, odišiel Sovietsky zväz – prišla Európska únia, rozpadla sa VZ – prišlo NATO… Pri skúmaní histórie by sme sa vždy mali ponoriť o meter hlbšie, aby sme videli na jej skutočné základy, príčiny a aj následky a ako sa často podobá na to, čo bolo predtým. Dúfam, že už nijaká okupácia v mene čohokoľvek ´záchrany´ tu už nikdy nebude,“ uzavrel exposlanec.
