Klaus si myslí, že to, čo sa stalo pred 50 rokmi, nás ovplyvňuje dodnes, ale možno inak, ako by sa mohlo zdať. V 60. rokoch minulého storočia podľa Klausa ľudia verili, že je možné vybudovať socializmus s ľudskou tvárou. Lenže invázia ukázala, že to tak nie je. Komunizmus treba buď prijať so všetkými jeho ohavnosťami, alebo ho odvrhnúť. Preto v novembri 1989 komunizmus odvrhli. Už nestáli o ďalší rok 1968. Komunistom už neverili. V tom podľa Klausa tkvel prínos roku 1968 u nás.
Tienistou stránkou však bolo, že nástupnícky štát Sovietskeho zväzu, Ruskú federáciu, mnohí ľudia dodnes démonizujú, čo Klaus považuje za problém. Títo ľudia totiž prispievajú k zvyšovaniu napätia medzi Ruskom a Západom.
Lenže búrlivé 60. roky prežíval aj Západ, len trochu iné než my. Zatiaľ čo Čechoslováci chceli viac slobody či viac tovaru, dalo by sa povedať viac kapitalizmu, mladí ľudia na Západe chceli koniec kapitalizmu, chceli zbúrať systém tradičných hodnôt, zbúrať tradičný buržoázny poriadok, ktorý považovali za skostnatený a prežitý. A zatiaľ čo u nás túto premenu zarazili sovietske tanky, na Západe ju nič nezarazilo. Prebehla a jej dôsledky vraj prežívame dodnes.
„Súčasné problémy Európy nevznikli pre náš rok 1968, ale pre dedičstvo, ktoré západnej Európe a Amerike priniesol západný rok 1968. Vtedajší obrat nás doviedol až k dnešnej tragédii Európy a celého Západu. Dnes sa presadzujúce vysoko neblahé a nebezpečné tendencie sa zrodili v tom čase. Teraz prežívame prevažne už len dôsledky vtedajších zmien. V literatúre som nedávno objavil pekný termín ,dlhý rok 1968‘. Áno, je mimoriadne dlhý, ale, bohužiaľ, nie ten náš, ale ten ich. Ten náš sa skončil ,normalizáciou‘, ten ich práve prežívame. Až teraz začíname byť ,normalizovaní‘,“ uviedol Klaus.
„Nemôžem si odpustiť poznámku k dnešnej migračnej kríze. A k argumentom, že západná Európa vtedy ochotne pomáhala českým migrantom, ktorí po auguste 1968 odchádzali. Áno, odchádzali, väčšina za lepším, slobodnejším, bohatším životom (za dobrovoľne zaplatenú nesmierne vysokú cenu straty svojej vlasti), nie za bezprácnymi sociálnymi dávkami, menšina z obavy z osobného fyzického ohrozenia. Vtedajšiu a dnešnú migráciu by sme nemali skratkovito porovnávať. V roku 1968 to bola spontánna, jednorazová, konkrétnou udalosťou vyvolaná, nikým neorganizovaná migrácia, navyše uskutočňovaná vnútri jednej civilizačnej, kultúrnej aj náboženskej entity. Dnes ide o odlišný fenomén,“ doplnil exprezident.
