Toto robia spravodajské služby všade vo svete. A pokiaľ ide o tú „ruskú provokáciu“... Cyril Svoboda vysvetľuje veci, ktorým sa politici aj novinári strašne čudovali

16.12.2018 0:00

ROZHOVOR Brexit priniesol veľké poučenie, za ktoré je český exminister zahraničných vecí Cyril Svoboda vďačný. „Všetci Európania aj všetci voliči v Českej republike vedia, čo to je referendum. Už vedia, že sa ľahko hlasuje o veľkej téme, ale až keď sa realizuje, ukáže sa, aké to má strašné náklady, politické, ekonomické, možno aj bezpečnostné,“ vyhlásil niekdajší šéf KDU-ČSL, ktorý dnes učí na vysokej škole CEVRO Institut. Európe želá, aby sa v budúcom roku nerozvadila, aby si uvedomila, že príčina oboch strašných svetových vojen, prvej aj druhej, vznikla z konfliktu v Európe.

Toto robia spravodajské služby všade vo svete. A pokiaľ ide o tú „ruskú provokáciu“... Cyril Svoboda vysvetľuje veci, ktorým sa politici aj novinári strašne čudovali
Foto: Zuzana Koulová
Popis: Cyril Svoboda

Hovorí sa o aktivite ruských spravodajských služieb a o ich zasahovaní do záležitostí iných štátov. Hovorilo sa o ich snahách ovplyvniť napríklad rozhodovanie o umiestnení amerického radaru v Česku, o brexite, o vnútropolitických voľbách v mnohých európskych krajinách, teraz sa dokonca objavili informácie o účasti ruských spravodajcov na demonštráciách žltých viest vo Francúzsku. Je tá aktivita taká nebezpečná?

Ruská spravodajská služba určite pôsobí v tomto zmysle v Európe, ako pôsobia spravodajské služby vo všetkých krajinách vrátane veľmocí. To nie je tak, že na to má patent len Ruská federácia, spravodajské služby pôsobia aj inde v zahraničí. To už patrí k spravodajskej komunite. Úlohou štátu je brániť sa tomu, aby činnosť spravodajských služieb nemala rozkladný charakter v spoločnosti. Takže to je naša úloha. Ale čudoval by som sa, keby to Rusi nerobili, pretože by tým rezignovali na svoju dlhodobú stratégiu. Rovnako by som sa čudoval, keby to nerobili spravodajské služby iných štátov, najmä mocností. Dôležité je, aby sme dostatočne chránili svoju krajinu proti negatívnym dosahom tejto činnosti.

Kritikom Miloša Zemana okrem iného vadí prezidentov postoj k protiruským sankciám. Česká hlava štátu tvrdí, že sú zbytočné a treba ich zrušiť. Ale k sankciám pristúpili Spojené štáty americké aj Európska únia pre ruskú anexiu Krymu a zasahovanie Ruska do bojov na východe Ukrajiny, ich zrušenie podmienili dodržiavaním minských dohôd. Dohody nielenže nie sú dodržiavané, ale Rusko ešte vyvolalo ďalší konflikt s Ukrajinou v Kerčskom prielive, zadržalo ukrajinské lode a námorníkov. Ak nie sú sankcie účinné, nemala by Európska únia pristúpiť k účinnejším prostriedkom? Alebo vina Ruska v poslednom konflikte nie je taká jednoznačná?

Akcia v Kerčskom prielive je otázka, pretože som sa pozeral na prieskumy verejnej mienky na Ukrajine a vyzerá to tak, že v nich s veľkým odstupom vedie kandidátka na prezidenta Ukrajiny Julija Tymošenková. Myslím, že Julija Tymošenková je človek, ktorý je schopný sa s Ruskom dohodnúť. A záujmom Petra Porošenka určite je, aby sa voľby odložili alebo aby sa dokázala rezistencia voči Rusku.

Takže by som nedošiel k záveru, že išlo len o ruskú provokáciu, pretože sa ukazuje, že to má veľký vplyv na prezidentské voľby na Ukrajine. Nič by som za to nedal, že za tým môžu byť aj tieto záujmy, pretože obom prezidentským kandidátom ide o to, aby presvedčili voličov a stali sa prezidentom Ukrajiny. Zatiaľ to vyzerá, že Tymošenková, ktorá predstavuje dohodu s Ruskom, má šancu poraziť súčasného prezidenta Porošenka. Ja by som sa do toho sankciami nemontoval, pretože konflikt má priamu väzbu na prezidentské voľby na Ukrajine.

Petro Porošenko

Petro Porošenko. Zdroj: TASR

Ale kritici Kremľa naopak hovoria, že rusko-ukrajinský konflikt v Kerčskom prielive vyvolal ruský prezident Vladimir Putin, pretože mu pre chystanú dôchodkovú reformu rekordne klesla podpora. Dokonca v Rusku prebehli aj demonštrácie proti neskoršiemu odchodu do dôchodku. Nemôže Putinovi rusko-ukrajinský konflikt pomôcť v domácej politike, ako mu v minulosti pomohla anexia Krymu?

To je možné. Ale primárne podľa mňa ide o predvolebnú atmosféru na Ukrajine, pretože tam sa má v najbližších mesiacoch voliť prezident, tam je to aktuálne. Preto si myslím, že to je prioritne podstata konfliktu, obe strany – Tymošenková aj Porošenko – z toho chcú vyťažiť maximum. Porošenko tým, že sa v spolupráci so Západom stavia jednoznačne do protiruskej pozície, Tymošenková tým, že hľadá skôr cestu dohody. Uvidíme, ako rozhodnú Ukrajinci vo voľbách. Ostatné dôvody nepopieram, ale podľa mňa sú na druhom mieste.

Tento rok ubehlo päť rokov od začiatku ukrajinského Majdanu. Bol Majdan úspešný? Ako ho vidíte s odstupom rokov? A ako hodnotíte postoj Západu k Ukrajine?

To, čo mi bolo jasné od začiatku a čo sa ukázalo ako najväčší problém, bolo, že sa sľúbilo Ukrajincom nemožné, totiž členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. To je nemožné, to nebude. A, samozrejme, nastáva frustrácia, keď sa občanom sľúbi mnoho a potom keď dôjde na lámanie chleba, vidia, že sa výsledok nedostavil. Takže podľa mňa sa sľubovalo príliš mnoho a Ukrajinci teraz vidia, že to je vzdialené. Ja si dokonca myslím, že to je nemožné. Určite členstvo v Severoatlantickej aliancii a takmer nemožné členstvo v Európskej únii, pretože Ukrajina nie je schopná splniť podmienky členstva v jednej alebo druhej organizácii.

Nie je hlavným dôvodom postoj Ruska, ktoré by priblíženie najmä NATO k svojim hraniciam bralo ako nepriateľský akt?

Súhlasím s tým, pretože pre Rusko je myšlienka, že NATO je v priamom susedstve Ruska, neprijateľná a, samozrejme, sa tomu bude brániť vždy. Ale to ešte neznamená, že Ukrajina je krajinou, kde je fungujúca demokracia založená na princípoch právneho štátu, že je tam otvorená ekonomika slobodného trhu a že je spôsobilá prevziať na seba záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii. Teraz som citoval kodanské kritériá. Ale Ukrajina nie je schopná ich splniť. Podľa mňa je určite potrebné pomôcť Ukrajine, byť na jej strane, ale nemôžeme jej sľubovať nemožné.

Proruské postoje českej hlavy štátu vedú k obviňovaniu prezidenta Miloša Zemana, že nepresadzuje záujmy Českej republiky, ale Ruska a Číny, niektorí politici dokonca hovoria o možnej vlastizrade a nutnosti začať v Senáte proces vedúci k odvolaniu prezidenta. Ako tieto snahy vnímate?

To, že Miloš Zeman ako prezident republiky zaujíma proruské a pročínske postoje, nie je nič nové. Problém je, že tým, že prezident nemá žiadnu zodpovednosť, si môže hovoriť, čo chce, a teda má veľký vplyv, pretože sa môže vyjadriť k čomukoľvek, pretože za nič nenesie zodpovednosť, zatiaľ čo vláda, predseda vlády a ministri nesú zodpovednosť za to, čo hovoria a čo robia. Navyše Miloš Zeman už nebude môcť byť volený za prezidenta v budúcom volebnom období, o to slobodnejšie hovorí, čo chce. To beriem ako fakt, s tým sa dalo počítať.

Ale myslím, že to nie je na žaloby pre vlastizradu, to by sa zase skončilo fiaskom, to znamená, že by zase boli porazení tí, ktorí to iniciovali, čo podľa mňa tiež nie je dobré. Myslím, že sa nič nové nestalo, pretože Miloš Zeman nie je vo svojich pozíciách o nič inakší, než bol pred druhou prezidentskou voľbou. Ja by som videl dôvod na nejaké zásadné kroky, keby došlo k nejakému zvratu. Ale ja ten zvrat nevidím. V tom pohľade je Miloš Zeman kontinuálny. To, čo hovoril o Rusku a Číne pred voľbou, hovorí aj po voľbe. Nič nové pod slnkom.

Miloš Zeman a Vladimir Putin

Miloš Zeman a Vladimir Putin. Zdroj: TASR

Už sme spomenuli, že Francúzsko zažíva v poslednom čase mohutné demonštrácie proti ekonomickým reformám prezidenta Macrona. Nemôže to byť nejaká predzvesť sociálnych či politických búrok v Európe? Alebo je to len bežná nespokojnosť občanov, ktorá sa z času na čas prejavuje vo všetkých vyspelých demokratických krajinách?

Podľa môjho názoru za tým môže byť činnosť nejakej spravodajskej služby. Ale nepreceňujem to. Môže to pomôcť, ale nie je to zásadné. Skrátka sa ukazuje, aká je slabosť hnutí. Hnutia sú veľmi populárne, sú rýchlo volené, ale keď začnú realizovať volebný program, tak voliči hnutí, ktorí nie sú zakorenení v ideologickom videní sveta, ako sú voliči politických strán, sú zaskočení, keď príde reformátor a chce niektoré kroky skutočne urobiť. A ak sú tie kroky zamerané proti voličom, tak sa búria. Nechcem zo seba robiť múdreho radcu, ale na môj vkus francúzska vláda cúvla veľmi rýchlo. Z reformy už nebude nič. Len čo Macron zaradil spiatočku tak rýchlo, už nedohodne nič nové, čo by bolo reformné. To už je prehraná bitka. Pre mňa je to zaujímavá lekcia, ktorá hovorí, že aj to, čo sa javí ako silné so silným lídrom na čele, sa môže v konfrontácii s veľkou emóciou v národe ukázať, že také silné nie je. A že v skutočnosti nie je ani ten líder taký silný, ako sa zdal byť. Nedokážem si predstaviť de Gaulla alebo niekoho iného, že by takému tlaku podľahol. On by povedzme prehral a odstúpil, ale necúvol by. A to je podstatné, treba si za svojou pozíciou stáť.

Ako sa podľa vás posunula medzinárodná situácia tento rok? Vidíte nejaké pozitíva?

Máme veľké poučenie, za ktoré som vďačný, a to je brexit. A to v dvojakom zmysle. Po prvé dúfam, že teraz všetci Európania aj všetci voliči v Českej republike vedia, čo to je referendum. Už vedia, že sa ľahko hlasuje o veľkej téme, ale až keď sa realizuje, ukáže sa, aké to má strašné náklady, politické, ekonomické, možno aj bezpečnostné. Druhé, čo nám brexit ukázal, a za to som tiež vďačný, je, že odchod z Európskej únie, rovnako ako z NATO, nie je jednoduchá záležitosť, ako si niektorí myslia aj v Česku. Že si niečo odhlasujú a tým sa všetko vyrieši. Vďaka brexitu vidia, že to má obrovské dosahy na politiku, ekonomiku aj bezpečnosť krajiny. To je poučenie, ktoré máme z tohto roku. Inak volám po väčšej súdržnosti celej Európskej únie, pretože brániť sa hrozbám, ako je nelegálna migrácia, ako je vojna s terorom, je možné, len keď sme súdržní a držíme spolu. Takže želám Európe aj nám, aby sa v budúcom roku Európa nerozvadila, pretože dve svetové vojny, prvá aj druhá, vznikli v Európe, nie mimo nej. Je potrebné, aby si Európa uvedomila, že príčina oboch týchto strašných vojen vznikla z konfliktu v Európe.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Libuše Frantová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Chmelár zakladá stranu: Má to byť radikálna alternatíva. Poznáme názov, chce sa zamerať na týchto voličov

0:00 Chmelár zakladá stranu: Má to byť radikálna alternatíva. Poznáme názov, chce sa zamerať na týchto voličov

Eduard Chmelár chce založiť nové politické hnutie nazvané Socialisti. Informoval o tom na sociálnej …