Tomu neuveríte. Už aj Martin Schulz pred voľbami nadáva na „samozvané elity“

    0
    Martin Schulz (Autor: TASR)
    V tomto slove je obsiahnutá obžaloba zo sprisahania proti pracujúcej triede, ale jeho obsah sa posunul. Už nie faktická moc sama osebe, ale aj moc zdanlivá; nielen peniaze, ale aj vzdelanie a sociálne postavenie vyvolávajú nenávisť.
     
    Odvodené adjektívum elitárstva tu zanechalo svoju polemickú významovú stopu: tí ľudia sa považujú za niečo lepšie a chcú nám niečo nabaláchať. Neľúbosť z tohto pojmu priamo kričí.
     
    Neomylne je to artikulované v predvolebnej rétorike nového kancelárskeho kandidáta nemeckých sociálnych demokratov (SPD).
     
    Der Spiegel cituje slová Martina Schulza, že ho nezaujímajú názory samozvaných elít, ale mienka ťažko pracujúcich. Na otázku, kto k týmto elitám patrí, však nemožno tak jednoducho odpovedať.
     
    Veď samotní politici alebo novinári, ktorí sa medzi ne bežne počítajú, sa na elity pozerajú s odporom a výhradami.
     
    Európska únia nemôže byť usporiadaná iba elitami,“ varoval spolkový prezident Joachim Gauck vo svojom poslednom veľkom prejave v Haagu. Pretože v Európe pozorujeme rastúce odcudzenie medzi politickými elitami a občanmi.
     
    Táto myšlienka dorazila dokonca až do regionálnych novín. 
     
    Hamburský Abendblatt vyvodzuje: Najnovšie úspechy extrémnej pravice majú mnoho spoločného so zlyhaním elít.
     
    Nepovažujú sami seba šéfredaktor, spolkový prezident a kandidát na kancelára, ktorý bol, mimochodom, dlhé roky prezidentom Európskeho parlamentu, za príslušníkov elít? Alebo to mienia ako sebakritiku? Alebo sú elitou jednoducho vždy tí druhí, na ktorých možno niečo zviesť, v tomto prípade zodpovednosť za nárast protieurópskych, nacionalistických a pravicovo populistických nálad? Pýta sa Die Zeit.
     
    Najkrikľavejšie je podľa neho protirečenie medzi ohováraním elít a vlastným sociálnym postavením u Donalda Trumpa a jeho vládneho tímu, ktorý z väčšiny tvoria miliardári a vysokopostavení generáli.
     
    Polemický pojem elít sa zjavne vo veľkej miere odpútal od svojho sociologického významu. Počas svojej inauguračnej reči mohol Trump nadávať elitám bez toho, aby sám upadol do podozrenia, že by tým myslel aj seba.
     
    A čo Martin Schulz?
     
    V tejto chvíli aj on stavil na nejasnosť tohto pojmu, pri ktorom nevedno, či ide o funkčné elity alebo vlastnícke elity, o elity vzdelania alebo pôvodu, píše Die Zeit.
     
    Elity, o ktorých Schulz hovorí, sú samozvané elity, čím je aspoň jasné, že im nepripisuje žiadnu veľkú usilovnosť, len konštatuje vlastníctvo moci, a to nezávisle od toho, či sa táto moc opiera o intelektuálnu, alebo morálnu kvalifikáciu.
     
    Nejasnosť pojmu elít, ktorá vôbec jeho demagogické užívanie umožňuje, vychádza z historických epoch, v ktorých ešte boli privilégiá pôvodu, vlastníctvo a politická kvalifikácia pevne zviazané.
     
    Napríklad keď prvorodený syn kráľovskej rodiny automaticky zosobňoval kvalifikáciu na to byť kráľom. A dokonca v starých demokraciách, v antike rovnako ako v Anglicku, dlho platilo, že až solídne vlastníctvo pôdy je dostatočnou zárukou nezávislosti politického úradu, predovšetkým nezávislosti od korupčného kšeftovania.
     
    Že bolo toto očakávanie často sklamané, je už iný list papiera. Avšak samotní priaznivci Trumpa ešte aj teraz jasali, že sa konečne našiel prezident, ktorý svoj úrad nezastáva na základe blahobytu, podotýka Die Zeit.
     
    V Nemecku nikto z privilegovaného pôvodu zvláštnu kvalifikáciu nevyvodzuje.
     
    Opak ale platí v politickom priestore: len ten, kto sa vypracoval zo skromných pomerov, je považovaný za dôveryhodného zástupcu ľudu.
     
    V tomto zmysle sa odporučil Frank-Walter Steinmeier na úrad prezidenta a zdá sa, že Martin Schulz má vďaka svojmu provinčnému pôvodu a chýbajúcej maturite priam kľúčovú kvalifikáciu. Posadnutosť, s akou na to upozorňuje, sa dá vysvetliť iba strachom, aby na základe svojej únijnej kariéry predsa len nebol za elitu považovaný, upozorňuje Die Zeit.
    - Reklama -