Toľké nádeje a takto to dopadlo. Je to 5 rokov od Arabskej jari

    0
    Tunisania oslavujú piate výročie Arabskej jari. Ilustračná fotografia (Autor: SITA)

    Rozbuška explodovala v Tunisku, kde panoval menej represívny režim než v ostatných prípadoch. Spúšťačom bolo zdanlivo „nevinné“ nariadenie, ktorým štát zakázal mladému pouličnému predavačovi Mohamedovi Bouazizimu koncom decembra 2010 predávať. Bouazizi starajúci sa o matku a šesť súrodencov sa následne na protest podpálil. Obrovská nezamestnanosť a mučenícky príklad predavača zmobilizovali nespokojných ľudí, ktorí sa vybrali do ulíc. Prezidenta bin Alího sa im nakoniec podarilo zvrhnúť a Tunisko sa tak stalo jedinou ako-tak fungujúcou arabskou demokraciou.

    Čo rok, to prevrat

    Diametrálne odlišnou cestou sa však uberali udalosti Arabskej jari v ďalších krajinách. Egyptský prezident Husní Mubarak po protestoch stratil moc a po demokratických voľbách sa do čela štátu dostal člen Moslimského bratstva Mohamed Morsi. Ten sa však do ústavy pokúsil presadiť prvky islamského práva šaría. To sa nepáčilo sekulárnym obyvateľom a najmä armáde, ktorá Morsiho v júli 2013 zvrhla. Taktovku v Egypte prevzal armádny veliteľ Abdal Fattáh Sísí.

    Krajiny sa rozpadli

    Egypt je však na tom komparatívne stále dobre v porovnaní s Líbyou a Sýriou, kde došlo ku krvavým občianskym vojnám. V prvom prípade padol diktátor Muammár Kaddáfí, ktorému klincom do rakvy boli nálety lietadiel NATO a niektorých členov Ligy arabských štátov. Občianska vojna v Sýrii naďalej trvá, rovnako ako tá v Sýrii, kde si diktátor Bašár Asad bojujúci proti Sýrskej slobodnej armáde a Islamskému štátu stále udržuje kontrolu nad veľkou časťou územia. 

    - Reklama -