Profil politika na PL slúži na spájanie poslanca a občana. Zástupkyňa hnutia OĽaNO Silvia Shahzad podobne ako jej kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky dostáva na profile otázky od našich čitateľov, pričom výnimkou nie sú ani poriadne štipľavé témy. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo ste sa Silvie Shahzad opýtali.
Matovič má náskok pred nováčikmi
V uplynulom čase sa líder Obyčajných ľudí vyjadril, že šoféruje autobus a niektorí jeho poslanci sa iba vezú. Čitateľa PL v tejto súvislosti zaujímalo, ako je šéf hnutia spokojný so svojou poslankyňou Silviou Shahzad. Podľa jej názoru by však táto otázka mala byť smerovaná skôr na samotného Matoviča ako na ňu. „Ja sa snažím robiť, čo viem. Popísalo sa toho už veľa, nie všetko musí byť pravda,“ tvrdí. Shahzad vysvetľuje, že Igor Matovič je líder, a teda má náskok pred nováčikmi niekoľko rokov, a práve preto môže vznikať dojem, že sa niekto iba vezie. „Faktom ostáva, že dáva príležitosť novým ľuďom a to je vždy dobré. Všetci jednotkou byť nemôžu, aj to je fakt,“ hodnotí a dodáva, „ja som za túto príležitosť vďačná a neľutujem svoje rozhodnutie. OĽaNO je dobrá voľba.“
Pre čitateľa Parlamentných listov je rovnako zaujímavé dozvedieť sa, ako sa vlastne dá dostať na kandidátku hnutia OĽaNO-NOVA, keďže má iba štyroch členov. Hnutie sa verejnosti otvárať nechce a podľa čitateľovho názoru je výber týchto osôb úplne závislý od šéfa hnutia. „Recept je veľmi jednoduchý: stačí, že máte úprimnú snahu niečo zmeniť a o zmenu sa neustále pokúšate v pozícii, v ktorej ste,“ odpovedá Shahzad a pokračuje, „čo už je viac demokratické ako priložiť ruku k dielu? Členský preukaz ešte nikdy žiadne skutočné hodnoty nezabezpečil.“
Sme málo tolerantná spoločnosť
Čitatelia PL poslankyni národnej rady vyčítajú, že vystupujete ako obhajkyňa utečencov – migrantov, ktorá nerozumie nenávisti voči nim a najradšej by ich vítala s otvorenou náručou. Zaujíma ich teda jej vysvetlenie, ako prijímanie utečencov môže zlepšiť slobodu a demokraciu v Európe. „Nestaviam sa do role obhajkyne utečencov, ja zväčša odpovedám iba na otázky. Nedávajte mi otázky o utečencoch, ja na ne nebudem odpovedať a možno ani môj názor nebudete poznať,“ stavia sa do obranného postoja Shahzad. Ako ďalej pokračuje, prioritne sa venuje otázkam zdravotne postihnutých a veľký rozdiel v tom nevidí. „My sme jednoducho málo tolerantná spoločnosť,“ hovorí a pýta sa, „zaujímali ste sa niekedy o takýchto ľudí?“
„Chápem, že moslimovia Vám sympatickí nemusia byť, tak obráťte svoju pozornosť na iné skupiny, a tí Vám budú vďační. Ja len toľko viem, že nenávisť ešte k slobode a demokracii nepomohla…“ uzavrela. Vo výčitkách, že bezbreho obhajuje migrantov, pokračuje aj ďalší čitateľ, na čo sa Matovičova poslankyňa bráni, že si ju možno len s niekým pomýlili. „Zdravotná starostlivosť, sociálne podmienky, zamestnávanie, bývanie či sociálne služby,“ menuje Shahzad témy, ktoré sú pre ňu prioritné v rámci života ľudí na Slovensku. „Ak máte na túto tému dobré nápady, kľudne sa s nimi podeľte,“ vyzýva čitateľa a uzatvára, „v opačnom prípade sa obráťte na niekoho iného.“
Shahzad rovnako povedala, že nesúhlasí ani s výrokom českého prezidenta Miloša Zemana: „Nemôžeme o všetkých moslimoch povedať, že sú teroristi, ale každý terorista bol moslim.“ Podľa jej názoru to rozhodne nie je pravda. „Napr. útok na tokijské metro mala na svedomí náboženská sekta Óm šinrikjó,“ uvádza príklad a pokračuje, „to, že sa niekto narodí ako moslim, neznamená, že má terorizmus v génoch. Stačí si pozrieť film My name is Khan.“
Riešenia v bezbariérovosti sú často neprofesionálne
Keďže sa poslankyňa v odpovediach niekoľkokrát už vyjadrila, že prioritnou témou, ktorej sa venuje, je bezbariérovosť a problémy hendikepovaných ľudí, opäť sa v jej profile našla otázka, ktorá sa zaoberá aj touto témou. Konkrétne čitateľ poukazuje na náročnosť vzdelávania sa takýchto osôb napríklad vo vysokej škole, pretože tieto inštitúcie nie sú vždy vybavené bezbariérovým prístupom. Netreba byť ani hendikepovaný, stačí mať iba zlomenú nohu.
S týmto tvrdením Matovičova poslankyňa súhlasí. „V niektorých smeroch sa síce podmienky zlepšujú a tlačí sa napr. na to, aby úrady boli bezbariérové, ale riešenia sú často veľmi neprofesionálne, a teda nevyhovujúce,“ vysvetľuje. Podľa jej slov je problém v tom, že sa hľadajú skôr len čiastkové riešenia, nie komplexné. „Čiastočné sú len na to, aby sme sa kde-tu na úrad dostali, ale nie je možné získať na nich zamestnanie, pretože celý ostatný servis je nedostupný,“ poukazuje na aktuálny stav a dopĺňa, „a práve tieto úrady by mali počítať aj s možnosťou zamestnávať ľudí so ZP a poskytovať im tak šancu uplatniť sa.“
Poslankyňa rovnako priznáva, že sa vo väčšej miere snaží zaoberať implementáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa jej slov si v tejto súvislosti stanovila prioritu na tento rok, a to tému prístupnosti, pretože na tú nadväzujú všetky ostatné oblasti spomínané v dohovore. Čitateľovi spomína, že v minulosti na túto tému zorganizovala diskusiu a oslovuje odborníkov. „Sama dennodenne musím riešiť predovšetkým problémy s bariérami a viem, aké náročné je to na všetkých úrovniach, lebo, ako ste spomenuli, ochota nie je veľmi veľká,“ priznáva a konštatuje, že cieľom jej aktivity majú byť zvýšené počty príležitostí pre zdravotne postihnutých, nie počty debarierizovaných budov.
