V rámci svojej návštevy ruského Petrohradu si prezident Srbska Tomislav Nikolić našiel čas na to, aby sa o svojej práci porozprával so zástupcom generálneho riaditeľa ruskej tlačovej agentúry TASS Mikhailom Gusmanom. Prezident okrem iného ohodnotil súčasné rusko-srbské vzťahy a objasnil svoju neochotu vstupovať do obranných aliancií. Článok sa objavil na konci minulého týždňa na internetových stránkach ruského denníka Rossijskaja gazeta.
Počas prvého dňa svojej návštevy v ruskom Petrohrade sa srbský prezident zúčastnil na ceremoniáli, v rámci ktorého došlo k slávnostnému otvoreniu čestného konzulátu a vymenovaniu ruského miliardára Gennadyho Timchenka za generálneho konzula. Prvá otázka sa teda musela týkať tohto pre obe krajiny veľmi významného momentu.
„Petrohrad je nielen symbolom heroizmu, ale aj diplomacie,“ povedal na úvod Nikolić. „Niet divu, že tu každá krajina chce mať svoju diplomatickú misiu. Navyše je až neuveriteľné, nakoľko je osud tohto mesta zviazaný s osudom Srbska; som tu už tretíkrát a vždy sa mi zdá, že tu nachádzam časť Srbska. Nový konzulát by sa však nemal obmedzovať len na činnosť v rámci Petrohradu, jeho pracovníci sa zamerajú na prácu na celoruskej úrovni,“ uviedol srbský prezident.
Následne Tomislav Nikolić prehovoril o histórii rusko-srbských vzťahov.
„V tejto súvislosti treba uviesť, že Rusko bolo Srbsku nápomocné v oboch svetových vojnách aj za čias srbského povstania proti osmanskej nadvláde. Všeobecne, hľadiac na našu spoločnú históriu, môžem konštatovať, že vždy, keď bolo v kríze Rusko, Srbsko na tom nebolo o nič lepšie. Rovnako ako za čias prosperity v Rusku sme sa podobne dobre mali aj my v Srbsku,“ konštatoval Nikolić.
Srbský prezident ďalej vyjadril svoje stanovisko voči geopolitickému smerovaniu svojej krajiny. „Srbsko nikdy nebolo súčasťou Západu ani Východu. Nikdy netvorilo časť žiadneho bezpečnostného bloku. S Ruskom sme však vždy mali veľmi dobré vzťahy a ja osobne som veľmi vďačný prezidentovi Putinovi za to, že nám pomáha hájiť naše záujmy na medzinárodnej úrovni.“
Aj napriek veľmi dobrým vzťahom medzi oboma štátmi však vidí srbský prezident ešte stále dosť priestoru na rozšírenie sfér spolupráce, najmä v oblasti ekonomiky.
„Srbsko je pripravené zásobovať ruskú ekonomiku tými produktmi, na ktoré boli zo strany EÚ a USA uvalené sankcie. V ekonomickej oblasti vidím určite možnosť potvrdiť to bratstvo a priateľstvo, ktoré medzi našimi štátmi existuje už dlhé roky,“ uviedol.
„Myslím si, že aj ostatné európske krajiny, ktoré si o sebe myslia, že sú demokratické, by sa mali zamyslieť nad tým, či to tak skutočne je. Je totiž dosť možné, že aj napriek svojej rétorike primárne nasledujú nejaký hlas zvonku. Dnes hovoria mnohí ľudia o Rusku veľmi nepekné veci, ale veľa týchto ľudí ani netuší, čo sa v skutočnosti deje,“ zdôraznil srbský líder.
„Srbsko sa nachádza v obkľúčení členských štátov Európskej únie. Dodržiavame všetky ich normy týkajúce sa práv sexuálnych menšín a migrantov. Som však osobne presvedčený, že vyššiu životnú úroveň srbských občanov môžem zaistiť najmä vďaka spolupráci s Ruskom.“
Niekoľko slov povedal srbský prezident aj na adresu nedávno otvoreného rusko-srbského humanitného strediska, ktoré je prvé svojho druhu v Európe a ktorého otvorenie sa stretlo s vlnou nevôle zo strany EÚ.
„Úprimne nerozumiem tomu, prečo to vôbec niekomu vadí. V každom prípade nás to rozhodne neodradí, aby sme aj naďalej s Ruskom v tejto oblasti spolupracovali. Pred desiatimi rokmi sme podpísali zmluvu s NATO o prechode ich vojsk cez naše územie, od čoho nás Rusko nikdy neodrádzalo. Európska únia rozhodne nie je v pozícii, aby nám určovala, s kým máme spolupracovať. Srbsko nikdy nevstúpi do NATO, je to vojenská aliancia, nič také nepotrebujeme,“ zdôraznil srbský prezident.
Reč bola aj o Balkáne ako o „výbušnom regióne“ Európy. Čo sa dá podľa prezidenta Srbska urobiť, aby bola garantovaná stabilita Balkánskeho polostrova?
„Srbský národ sa aktívne zúčastnil v povstaní za nezávislosť od Osmanskej ríše aj oboch svetových vojnách, to všetko, samozrejme, prispelo k vytvoreniu vzájomnej nevraživosti medzi susednými štátmi. My stojíme o spoluprácu s krajinami Európskej únie v regióne, ale opäť nám bohužiaľ hádžu polená pod nohy. Z historického hľadiska nemôžeme uznať nezávislosť Kosova, čo je presne to, čo od nás EÚ chce. Ak na tom budú v Bruseli trvať, nikdy do Únie nevstúpime,“ zdôraznil Tomislav Nikolić.
Celý rozhovor si môžete v ruštine prečítať TU.
