Tvrdí, že jeho história v Greenpeace sa začala ešte pred 15 rokmi, ale situáciu, ktorá nasledovala po protestnej akcii na veži v nováckej bani, doteraz ešte nezažil. Spolu s ďalšími jedenástimi mladými aktivistami – vraj si už sami začali hovoriť ´novácka dvanástka´ – strávil niekoľko dlhých hodín vo väzenskej cele, no nesťažuje si. Ani v súvislosti s obvineniami, ktorým teraz čelí, si ťažkú hlavu nerobí a tvrdí, že všetko vo svojom živote robí tak, aby bol pripravený niesť za svoje činy dôsledky. Zároveň si uvedomuje, že nie každému sa musí páčiť, že s partiou z Greenpeace vnikli na cudzí pozemok a že sú aj takí, ktorí ich formu protestu kritizujú. „To je v poriadku, každý má právo na svoj názor,” povedal Vlado Benko okrem iného v rozhovore pre ParlamentneListy.sk. Mimochodom, cestou na vrchol ťažobnej veže v Novákoch ich nezastavil vraj nikto. Iba vietor ich spomalil…
Vy osobne máte za sebou podobnú aktivitu, skúsenosť?
Moja história v Greenpeace sa začala pred 15 rokmi, keď som v organizácii absolvoval civilnú službu. Ak mám odpovedať na otázku, áno, za tých 15 rokov som už podobnú situáciu zažil.
To znamená, že ste boli pripravený na všetky možnosti, ako vaša akcia v areáli Bane Nováky môže skončiť? Rátali ste aj so zaistením?
Rátal som s viacerými scenármi a variantmi, bol som pripravený aj na zadržanie a predvedenie políciou. Priznám sa však, že som netušil, že to budú hrotiť až do takej miery, že budeme vo vyšetrovacej väzbe.
A to sa vám stalo prvýkrát?
Áno.
V ktorom momente zasiahla polícia?
Ráno sme sa dostali voľne prístupovou cestou bez prekonania mechanickej prekážky do areálu Hornonitrianskych baní Prievidza. Nikto nás nezastavil, nikto na nič neupozornil. Tak som sa dostal k veži, kde som po rebríku, bez akéhokoľvek poškodenia čohokoľvek, vyliezol na ťažobnú vežu. Najskôr hnevalo počasie, muselo sa čakať, kým sa utíši vietor.
To trvalo ako dlho?
Niekoľko hodín, tak sa zatiaľ aspoň vytiahol menší transparent.
A v tom čase si vás ešte nikto nevšimol?
So mnou nikto nehovoril. Všimol som si pohyb dole, príchod áut. Nikto so mnou nehovoril, ani napriamo, ani cez megafón. Najskôr došla polícia, potom dve autá banskej záchrannej služby, potom dokonca prišli hasiči s plošinou, ktorí však po hodine odišli.
Ako dlho ste boli na veži?
Od skorého rána až do momentu, keď som sa ja slobodne rozhodol, že idem dole a to bolo okolo 11. hodiny.
Ako sa uskutočnilo zadržanie?
Ako hovorím, pre mňa si nikto neprišiel, zišiel som dobrovoľne. Tam ma čakal príslušník Policajného zboru z Trenčína, ktorý ma informoval, že som zadržaný a informoval ma o mojich právach. Policajti boli veľmi korektní, nedošlo k žiadnemu násiliu a aj ich správanie aj pri zadržaní, aj neskôr správanie príslušníkov Policajného zboru Prievidza, ktorí nás strážili, bolo veľmi korektné.
A počas zadržania v CPZ?
Po celý čas naozaj aj ku mne, aj k našim zahraničným kamarátom boli veľmi korektní. Nebolo cítiť žiadnu snahu sa nám mstiť, dokonca paradoxne viacerí nám neoficiálne vyslovovali podporu.
Dostávali ste počas týždňa informácie, čo sa deje, že sa aktivizuje verejnosť, že sa k vám vyjadril aj premiér či generálny prokurátor?
Bolo to v obmedzenej miere, v cele predbežného zadržania som bol úplne bez informácií, ale od právnika, ale aj cez ďalšie kanály sa k nám dostali čiastkové informácie, ktoré však boli veľmi povzbudivé. Bola to pre nás obrovská psychická vzpruha. Dokonca sme sa dozvedeli, že informácia o nás padla aj na klimatickom pochode v Bruseli, kde očakávali účasť 10-tisíc ľudí a zrazu prišlo 75-tisíc ľudí, mali sme medzi sebou totiž aj kamarátky z Belgicka. Bola to vzpruha v tom zmysle, že to nebolo márne, že sme tam liezli a že sme upozornili na problematiku dôsledkov spracovania hnedého uhlia na hornej Nitre. Splnilo to účel. Už to nebolo len o uhlí a o nás, ale o tom, že občan má právo sa ozvať a ako je za to trestaný.
Časť verejnosti však nestála za vami, ľuďom prekážalo, že ste vnikli na cudzí pozemok a mohlo dôjsť alebo došlo k ohrozeniu baníkov. Ako to vnímate?
To je v poriadku, každý má právo na svoj názor. Tak ako som využil ja právo vyjadriť svoj názor, tak spravili tak oni. Ja im ho neberiem. Som si vedomý, kde som bol a čo som spáchal a som pripravený niesť za to primeraný trest. Je však na súdoch, či je na mieste za vniknutie na cudzí pozemok vyšetrovacia väzba. Sú iné spôsoby, napríklad náramok na nohu, a nemám vedomosť, že by sa priestupok, lebo vniknutie na cudzí pozemok je priestupok, riešil vyšetrovacou väzbou.
Podľa vedenia bane došlo k priamemu ohrozeniu baníkov – napríklad blokovaniu výťahu.
Nie som kompetentný tieto veci posúdiť, ale ak k ohrozeniu došlo, potom sa pýtam, prečo za 5 hodín nedošlo k evakuácii baníkov spod zeme.
Ako vlastne znie vaše obvinenie?
Pôvodný návrh vyšetrovateľa bolo obvinenie zo všeobecného ohrozenia, potom to prekvalifikovali na poškodzovanie všeobecne prospešného objektu so sadzbou niekoľkých rokov.
Ste pripravený aj na takýto trest?
Všetko vo svojom živote robím tak, aby som bol pripravený niesť za svoje činy dôsledky.
Išli by ste do takejto akcie znova?
Ja mám na to odpoveď: Tu nejde o mňa, alebo o tých ostatných 11 ľudí, tu ide rovnako o vás, o vašu rodinu, o všetkých ľudí na Slovensku. Myslím si, že by sme mali všetci povstať a začať brániť svoje životné prostredie.
Autor: Ľudovít Kusal
