To je už normálne ľudsky naozaj „na šabľu“, komentuje Ľubo Lintner vypočítavosť a správanie Fica vo vzťahu k utečencom. Na paškál si však zobral aj ďalších, nezabudol ani na médiá

    0
    Ľubomír Lintner, mediálny analytik, publicista a expolitik (Autor: Archív ĽL)

    Po štyroch rokoch vlády jednej strany sa ukazuje, že zopakovaním tohto variantu v ďalšom období by sa Slovensko posunulo výrazne k autokratickému štátu. A hoci na kandidátke SMER-SD už nie je bývalý dvojnásobný predseda parlamentu P. Paška, keďže však naďalej pôsobí ako podpredseda strany, tak jeho slová, ktoré nechtiac zachytil mikrofón počas jedného rokovacieho dňa parlamentu, že „vyhraj voľby, môžeš všetko“, musíme brať ako relevantné pre posúdenie toho, aké má strana s najvyššími preferenciami predstavy o uplatňovaní moci.

    Po voľbách v roku 2012 síce SMER-SD, zrejme ešte pod vplyvom istého autošoku z vysokého počtu získaných poslancov, ponúkol opozícii dve miesta podpredsedov parlamentu, ale záver volebného obdobia je to už čistý machiavelistický pragmatizmus v tom, ako sa má moc praktizovať. Dokazujú to personálne voľby ombudsmana pre deti, pre telesne postihnutých a dvoch kandidátov na ústavných sudcov. Na tri zo štyroch pozícií zvolila vládna väčšina dlhoročných poslancov z ich vlastného politického zoskupenia, Tomanovú, Laššákovú a Mamojku. Ani do pozície ombudsmana (v zákone sa nazýva komisár) neumožnili poslanci SMER-SD zvolenie nominantky opozície, ale väčšinou si presadili vlastnú kandidátku Zuzanu Stavrovskú.

    V súvislosti s nutnosťou apolitickosti ľudí, pôsobiacich v týchto typoch funkcií, ktorú požaduje medzinárodný dohovor ratifikovaný aj Slovenskom, štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí J. Burian práve pred rokom pri predkladaní zákona ustanovujúceho spomínaných ombudsmanov zdôraznil, že požiadavku nezávislosti a profesionality v danej oblasti obsahuje aj pripravená legislatíva a zároveň vyjadril presvedčenie, že voľba komisárov pre deti a telesne postihnutých bude prvá občianska a víťazi získajú podporu vládnej strany aj opozície. Dalo by sa povedať, že do roka a do dňa od vysloveného presvedčenia, úspech v parlamente slávila Paškova téza, že môžeš všetko, keď vyhráš voľby.  

    Nepozerať sa len na premiérove fajky

    Pokiaľ sa týka vyslovených obáv, že v prípade pokračovania vlády jednej strany by ten trend k autokratickému spôsobu vládnutia bol ešte intenzívnejší, nevychádzajú len zo štyroch personálnych rozhodnutí v predchádzajúcich dňoch. Tu ide o zhodnotenie celého štvorročného obdobia. Verejnosť by nemala hodnotiť vládu jednej strany iba podľa odfajknutých cieľov v dvoch sociálnych balíčkoch a plánovanom treťom, ale mala by si uvedomiť reálny stav v takých oblastiach, akými sú zdravotníctvo a školstvo. Verejnosť by si nemala nechať zatrieť oči premiérovou fajkou na tabuli, keď odškrtával v trnavskej nemocnici sumu 30 miliónov eur na opravu zdravotníckych zariadení, ale skôr by si mala uvedomiť dôvody protestujúcich zdravotných sestier, ktoré stáli pri bráne trnavskej nemocnice, premiér sa však s nimi nestretol.

    Verejnosť by sa nemala dať uchlácholiť slovami už spomínaného P. Pašku v rozhovore pre HN TV, kde konštatoval, že „naše zdravotníctvo nie je zlé, jeho stav je dobrý“, ale skôr by si mala uvedomiť realitu, tak ako ju odzrkadlil aj októbrový prieskum agentúry MVK, podľa ktorého je zdravotníctvo najvážnejším problémom pre každého štvrtého dospelého Slováka. Analytici portálu demagog.sk pripomínajú, že v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa naša krajina v troch zo štyroch hodnotených indikátoroch umiestnila v spodnej tretine hodnotenia krajín OECD. Podľa Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2013 sú záväzky štátnych nemocníc takmer 500 miliónov eur, pritom od konca roku 2012 narástli dlhy o približne 50 percent, čo je 160 miliónov eur.

    A ešte poznámka ku korupcii v rezorte zdravotníctva. Podľa prieskumu Inštitútu HPI z roku 2013 sa 47,9 % respondentov stretlo s nejakou formou korupcie – či už vyžiadanou alebo nevyžiadanou. Tých 30 miliónov eur na opravu vnútorných priestorov zadlžených štátnych nemocníc vyznieva naozaj tak potemkinovsky, keď si uvedomíme, aká je pravda o zdravotníctve.

    Mohli byť peniaze na platy sestier

     Obava z perspektívy upevnenia autokratického režimu po budúcich voľbách nevyplýva iba z toho, ako SMER-SD realizuje vládnutie, ale aj z toho, ako sa pred novinármi čoraz častejšie začína prejavovať samotný R. Fico. Akonáhle zaznie otázka, ktorá upozorní na negatíva vládnutia jednej strany, premiérovi stvrdnú lícne svaly a otázka je síce okomentovaná, ale zvyčajne zostáva bez odpovede. Aj počas tých trnavských minút oznámenia o miliónoch na opravy mu redaktorka B. Mareková z Televíznych novín Markízy pripomenula, že vláde sa za štyri roky mandátu nepodarilo v zdravotníctve zaviesť žiadne väčšie opatrenie, nepodarilo sa zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu, ani cenník výkonov, ani elektronické zdravotníctvo, ktoré by ročne ušetrilo stovku miliónov eur.

    „Chcem sa spýtať, či to bol zámer alebo neschopnosť vašej vlády?“ bola jej priama otázka.

    „Pani redaktorka, vy ste vysadená na zdravotníctvo. Ja nemám žiadny dôvod s vami komunikovať na túto tému, ja vôbec nesúhlasím s tým, čo ste teraz povedali,“ znela premiérova reakcia.

    „Pán premiér, s čím konkrétne nesúhlasíte?“ nedala sa redaktorka.

    Bez odpovede.

    „Máte záujem o tento rezort aj po voľbách? A ak áno, kto ho bude viesť?“ nedala sa mlčaním odradiť novinárka.

     „Prosím, ďalšia otázka,“ zazneli lakonické slová premiéra.

    Po tomto dialógu by mali spozornieť všetci občania, ktorí chcú pre Slovensko v budúcnosti demokratický charakter vlády. O to viac, ak pripomeniem faktografiu k danej téme. Jedna zdravotná poisťovňa bola totiž prioritou vlády, navyše nezaviedlo sa ani elektronické zdravotníctvo, ktoré malo ročne ušetriť 100 miliónov eur. Pre porovnanie zdravotné sestry požadujú zvýšenie platov na úrovni 110 miliónov eur. Keby bola vládna úloha splnená, mohli by mať sestry bez problémov zvýšené platy.

    Keď sa politik stotožní so stranou a štátom

    Podobná situácia vznikla aj na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, na ktorej R. Fico oznámil podanie žaloby na luxemburský súd pre rozhodnutie o utečeneckých kvótach. Po štyroch otázkach k téme žaloby zaznela otázka V. Šmíralovej z portálu aktuality.sk, ktorá sa týkala novinárskych zistení okolo získaných lukratívnych pozemkov v okolí Bratislavy cez pozemkový fond. Developerská skupina P. Sýkoru by sa podľa zistení redaktorov aktuality.sk mohla na prevodoch obohatiť o sumu 50 miliónov eur. „Za každú cenu varíte, útočíte, len aby pred voľbami bolo čo písať. Prestaňte s týmito nezmyslami, s týmito protivládnymi útokmi voči mojej osobe aj voči Smeru,“ boli premiérove slová v tomto prípade. Keď sa ho redaktorka ešte spýtala na prípadné vyvodenie zodpovednosti voči ministrovi pôdohospodárstva Ľ. Jahnátkovi s pripomenutím, že pri kauze Veľký Slavkov počas vlády SMER-SD s HZDS a SNS rozhodol o odvolaní ministra M. Jureňu, tak sa premiér zo stoličky zdvihol a odišiel z miestnosti.

    Ešte jasnejšie ukázal R. Fico svoje predstavy, ako by mali vyzerať otázky novinárov a v tomto prípade navyše aj ako si predstavuje pozíciu verejnoprávneho média, v relácii O 5 minút 12 v nedeľu 6. decembra v RTVS. V rámci časti diskusie o podaní žaloby pre kvóty moderátor M. Strižinec podotkol, že Česká republika o podobnom kroku neuvažuje. „Pán redaktor, to je zvláštne inak, sedíme na pôde verejnoprávnej televízie. Ja skôr očakávam, že by nás mala verejnoprávna televízia podporiť. Veď ide o Slovensko. Ide o naše vlastné záujmy v tejto krajine. Všetci do nás pindáte, picháte, že čo ste si to dovolili, vláda Slovenskej republiky. Budeme proti kvótam bojovať a očakávam od verejnoprávnej televízie, že tento oficiálny zahraničnopolitický postoj vlády bude podporovať a nebude ho za každú cenu vždy atakovať,“ reagoval premiér, ktorý akoby už úplne zabudol, že termín verejnoprávny znamená právo verejnosti na informáciu, nie právo vlády, či premiéra na podporu nejakého ich postoja. Potláča totiž tým úlohu žurnalistiky moc kontrolovať.

    Navyše, a to je z pohľadu budúcich volieb oveľa nebezpečnejšie, R. Fico vlastne tými slovami vo verejnoprávnej televízii obnažil svoje uvažovanie, ktoré sme poznali u politikov pred rokom 1989. Keď stotožnili seba so stranou, vládou a štátom a určovali všetkým, ako majú žiť, čo si o veciach majú myslieť a aj novinárom, čo majú písať a ako sa majú pýtať. Naozaj by sme si mali pred rozhodnutím, lístok ktorej politickej strany vhodíme na volebnej schránky, uvedomiť aj slová spisovateľa B. Pasternaka. Ten cez svoju postavu doktora Živaga už pred pár desiatkami rokov ku charakteru politikov pripomenul: „Každý sa pokúša v praxi dokázať svoje idey, ale ľudia pri moci, aby udržali mýtus o vlastnej neomylnosti, zatvárajú oči pred pravdou, ako len môžu. Nemám rád ľudí, ktorým nezáleží na pravde.“

    Nebezpečnejšie ako teroristický útok

    Nostalgia za komunistickou minulosťou však akoby bola v poslaneckom klube vládnej strany v širšom rozsahu. Dokazuje to aspoň postoj k návrhu zákona o znížení výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov komunistickej tajnej polície, ktorý predložili poslankyne OĽaNO Šipošová a E. Jurinová. Klub SMER-SD nepodporil jeho posun do druhého čítania. „Zdržal som sa hlasovania a som na to hrdý. Štátna bezpečnosť, to nebol iba boj s vnútorným nepriateľom. To bol štátny orgán, ktorý riešil násilné trestné činy, vraždy, znásilnenia, rozkrádačky,“ uviedol k tomu poslanec SMER-SD P. Šuca. „Štátna bezpečnosť riešila trestné činy, ku ktorým patril teror, špionáž, podvracanie republiky, poburovanie, útok na verejného činiteľa a patrilo tam aj nedovolené opustenie republiky, ale v žiadnom prípade tam nepatrili trestné činy všeobecnej kriminality. Ak niekto tvrdí, že Štátna bezpečnosť vyšetrovala vraždy a kriminálne trestné činy, tak nehovorí pravdu,“ uviedol k tomu český expert na Štátnu bezpečnosť z Centra pre dokumentáciu totalitných režimov R. Schovánek. Vysoké výsluhové dôchodky bývalých príslušníkov komunistickej tajnej služby znižovalo Poľsko, Maďarsko, Nemecko. Európsky súd pre ľudské práva v júni 2014 skonštatoval, že toto riešenie je aj právne v poriadku. V Česku platí od roku 1995 právna úprava, podľa ktorej sa im nezaratúva obdobie služby na úseku boja s vnútorným nepriateľom do výpočtu dôchodku. Na Slovensku takúto úpravu nemáme.

    Všetky spomínané signály z pohľadu možného pokračovania SMER-SD vo vláde vyvolávajú obavy. Navyše, keď si uvedomíme, že R. Fico mení svoj vzťah k Európskej únii. Naznačuje  to aj fakt, s akou ľahkosťou hovorí o možnom vylúčení strany z európskej frakcie socialistov a straty kontaktov v druhom najväčšom zoskupení politických strán v Európskom parlamente. Dôležitejšie pre neho je pred slovenskou verejnosťou zdôrazňovať úlohu štátu, ktorý dvíha ochranné krídla pred radikálnymi islamistami, ale rovnako aj pred utečencami a do toho sa dá veľmi rýchlo priradiť aj ochrana pred tými, ktorí kritizujú jeho videnie sveta, lebo však tak vlastne ohrozujú Slovensko. Tento trend uvažovania však pre krajinu začína byť nebezpečnejší, ako je pre Slovensko ohrozenie z teroristického útoku. R. Fico ešte v súvislosti s gréckou krízou zdôrazňoval, že Slovensko musí zostať v silnom jadre európskych krajín, teraz mu už na takejto pozícii prestalo záležať.

    Podpora ústavy sú politické body

    O to viac je zarážajúci postoj opozičných nekomunistických politikov, ktorí si riziká súvisiace so zmenou premiérových postojov k únii, vôbec nevšímajú. Nepočul som žiadne jednoznačné výhrady, že Ficovo správanie sa k únii  ohrozuje postavenie Slovenska, ktoré si vybojovalo zmenou charakteru politiky po roku 1998. Predseda strany Most-Híd B. Bugár sa neozval ani v televízii, keď R. Fico moderátorovi určoval, ako by malo vyzerať vysielanie verejnoprávneho média. Naopak, poslanci Mosta – Híd svojou podporou novely ústavy dali legitimitu politickému štýlu, ktorý postavil svoj úspech na populizme. V tomto prípade neobstoja žiadne argumenty B. Bugára a L. Žitňanskej, že išlo len a len o vecnú stránku úpravy ústavy. V kontexte správania sa lídra a poslancov SMER-SD, ale aj vlastného viacmesačného postoja k utečencom, ktorý sa predsa len odlišoval od toho vládneho, mal mať pri tomto hlasovaní prioritu politický postoj. Napokon, to, že išlo presne o taký, ukázali samotní poslanci vládnej strany, ktorí sa hravo vzdali iného návrhu úpravy ústavy o predĺžení rozhodovania pre sudcov, len aby získali partnera na krytie vlastnej politickej hry. A k tej sa vlastne priznal samotný predseda Smeru, keď už v spomínanej televíznej relácii B. Bugárovi v súvislosti s podporou tzv. protiteroristickej legislatívy doslova povedal, že „aj pre vás je to do určitej miery politický bod“.

    Postoj dvanástich poslancov Mosta-Híd (F. Šebej a R. Chmel neboli prítomní na hlasovaní) vyznie ešte paradoxnejšie, keď pridám stanovisko predsedu KSČM V. Filipa, ktorý o slovenskej tzv. protiteroristickej legislatíve debatoval s českým ministrom spravodlivosti R. Pelikánom v relácii Otázky Václava Moravca. „Podnet na podozrenie môže dať hocikto a polícia musí vyšetrovať. A teraz si uvedomte, že ten človek, na ktorého niekto podá podanie, ktorý nič nespáchal, bude tam už nie 48 hodín, ale dlhšie, to považujem za niečo, čo odporuje zdravému rozumu. Určite by som za to nezdvihol ruku,“ konštatoval líder českých komunistov, ktorý zároveň upozornil, že prijatím takejto legislatívy sa môže spustiť proces, kde „základné občianske a ľudské práva budú porušené takým spôsobom, že potom sa ich už nikto nedovolá a posunieme sa k takému typu štátu, ktorý si nikto neželá“. Tak komunista je k slovenskej protiteroristickej legislatíve oveľa viac opatrný ako socialista R. Fico.A čo potom kresťanský demokrat B. Bugár? A to ešte v tej debate český minister spravodlivosti R. Pelikán zdôraznil: „V zákonoch ten problém nie je a nebude. Pokiaľ chce nejaká vláda vyhovieť nejakej spoločenskej nálade, tak chce niečo urobiť. A to, ako som videl tie zákony, tak to je aj príklad z väčšej časti Slovenska“. A na základe toho všetkého sa politici Mosta-Híd nemôžu čudovať, že v ich prípade hlasovanie s vládnou stranou vyvolalo podozrenie na možnú spoluprácu po voľbách a trúfam si povedať, že táto strana to pocíti aj na poklese preferencií pred nimi.

    Diskusné relácie: Každý týždeň Fico

    Argumentácia českého ministra spravodlivosti však poukázala na fakt, že tamojšia vláda sa jednoducho nespráva tak populisticky ako slovenská, hoci rizikovými faktormi z pohľadu terorizmu sa obidve krajiny nachádzajú na tej istej úrovni. Ale to neplatí iba o českej vláde. Úplne iný prístup vládnych lídrov sme videli pri prílete sýrskych utečencov do kanadského Toronta a Košíc. V Kanade ich privítal v podobnom čase pred polnocou premiér J. Trudeau, v Košiciach boli len predstavitelia cirkvi. Aj na tomto príklade je vidieť to pokrytectvo vládnych lídrov. Pri cvičeniach polície a vojakov, pri posielaní jednotky policajtov do Maďarska a Slovinska, pri oznamovaní žaloby boli R. Fico a R. Kaliňák v plnej paráde pred kamerami. S utečencami sa nechce ukázať ani jeden, len aby neprišiel o nejaký politický bod. Taký prístup sa však už nedá ani vnímať ako politická vypočítavosť, to je už normálne ľudsky naozaj „na šabľu“.

    Zaujímavosťou toho príchodu bol navyše ešte fakt, že slovenským médiám nedovolili komunikovať s utečencami, povolenie získal len americký štáb. Ale situácia v elektronických médiách nie je teraz už v čoraz horúcejšom predvolebnom období vôbec dobrá. Len keď si uvedomíme postup dramaturgií pri obsadzovaní existujúcich diskusných relácií. Pred týždňom v nedeľu v relácii RTVS O 5 minút 12 R. Fico s B. Bugárom, včera v Sobotných dialógoch R. Fico sám a v dnešnej relácii TA 3 V politike R. Fico a opäť sám. To je náklonnosť vládnej strane už očividná. Opozícia však v parlamentnom výbore pre kultúru  situáciu vo vysielaní spravodajstva v televíznej zložke  verejnoprávneho média necháva úplne bokom. Všimnime si napríklad spravodajský spot o vyslovovaní nedôvery ministrovi životného prostredia P. Žigovi v súvislosti s nevýhodnými zmluvami o prevádzke kompy na Dunaji. Vo večerných Správach RTVS sa informácia zúžila iba na priamy vstup redaktorky, ktorá síce informovala o všetkých základných dôvodoch návrhu na vyslovenie nedôvery a postoji ministra, predkladateľ návrhu I. Matovič však dostal priestor v synchróne vo vestibule parlamentu, pričom synchrón ministra bol v úzkom obraze z vystúpenia v sále. RTVS však týmto riešením neukázala skutočnú situáciu v sále, v ktorej pred pultom pre vystupujúcich bol veľký plagát s fotografiou premiéra a nápismi Chránime zlodejov a Robíme pre seba, ktoré sú parafrázou na predvolebné slogany SMER-SD Chránime Slovensko a Robíme pre ľudí. Televízia TA 3 postupovala takmer úplne identicky, rozdiel bol v tom, že to bol len priamy vstup redaktora. A tak len diváci spravodajských relácií Markízy a JOJ mali možnosť vidieť skutočnú situáciu v sále parlamentu.

    Na straníckom sneme si R. Fico bolestínsky povzdychol, že opozícia a protivládne médiá si dali jediný cieľ – znížiť vládnej strane preferencie. Ja však musím konštatovať, že opozícia by mala byť vo vymedzení sa voči politike SMER-SD ešte jednoznačnejšia a novinári v televíznych elektronických médiách by mali mať na pamäti, že dôležité je ukázať pravdu, nie odvíjať svoju prácu od popularity politika a politickej strany. Inak totiž sa môže stať, že po 5. marci budúceho roka to bude ešte silnejšia moc v rukách jednej strany.

    - Reklama -