Huth hovoril okrem iného aj o tom, ako by sa mali obmedzovať emisie. Nie prostredníctvom zákazov, regulácií a nových daní. Ale tým, že technológie s nízkou uhlíkovou stopou budú ekonomicky výhodné a používateľsky prívetivé.
Zároveň sa domnieva, že by mali vedci dostať také financie, aby mohli skúmať iné možnosti, ako Zem ochladiť. Podľa Hutha ešte nejaký čas máme, desiatky rokov. „Dovtedy určite nevyhynieme,“ povedal podľa servera ihned.cz.
Dôkazom globálneho otepľovania je potom podľa Hutha meranie teploty. „… priemerná teplota povrchu celej Zeme od začiatku 20. storočia stúpla približne o jeden stupeň Celzia,“ poznamenal Huth.
„Najzraniteľnejšie sú miesta, kde sa ľudia živia poľnohospodárstvom závislým od dažďa. Už dnes obvykle ide o suché oblasti – Stredný východ, sahel. Tam aj malý úbytok zrážok je katastrofou, pretože potom sa neurodí. Pomerne nervózni musia byť aj tam, kde žijú v bezprostrednej blízkosti mora, najmä pokiaľ nemajú kam ustúpiť. Sú krajiny, kde vzostup hladiny o niekoľko decimetrov môže spôsobiť ohromné škody, zvlášť tam, kde slabá ekonomika neumožňuje žiadnu účinnú obranu. Napríklad v Bangladéši. Alebo na malých nízkych ostrovoch, na Maledivách alebo v Tichom oceáne,“ podotkol tiež Huth.
„V celej strednej Európe na tom sme celkom dobre, žiadne veľké hrozby u nás nie sú aktuálne. Bude teplejšie, lyžiari si mnoho neužijú, pretože ani na horách nebude sneh. Ďalšou vecou je zmena zrážok, čo sa premieta do bilancie vody. Ale také strašné to zase nie je, aj keď nie som poľnohospodár,“ pokračoval.
„V posledných dvoch-troch rokoch sa už hovorí o extrémnom suchu, ale to je skôr spôsobené výkyvom, pretože klímu si nemožno predstavovať ako nejakú priamku, je prirodzene premenlivá. Napriek tomu: pokiaľ ide o zrážky, stredná Európa je oblasť, kde nepozorujeme a ani do budúcna nepredpokladáme veľké zmeny. Pravdepodobnejšie je ich prerozdelenie počas roku – menej bude pršať v lete, viac v zime,“ dodal ďalej Huth.
V závere sa potom vyjadril aj k prechodu na iné zdroje energie. „Obmedziť spaľovanie fosílnych palív je určite dôležité, ale nemôže k tomu dôjsť za každú cenu. Tou predsa nemôže byť rozpad našej spoločnosti či to, že v porovnaní s inými regiónmi stratíme konkurencieschopnosť,“ podotkol Huth.
Dodal, že ľudia síce môžu obmedziť jedenie mäsa či ryže, ale opatrenia musia prísť najmä pri výrobe energie pri prechode od uhlia k niečomu ohľaduplnejšiemu voči atmosfére.
„Tu sa opäť nezhodnem s ekologickými aktivistami, ktorí nechcú páliť vôbec nič. Prechod k plynovým elektrárňam, ktoré na jednotku výkonu spotrebujú menej paliva, je však síce provizórnou, no akceptovateľnou cestou. Naopak úplný prechod na obnoviteľné zdroje, aký uskutočňuje Nemecko, ktoré si zakazuje aj uhlie, aj jadro, veľmi premyslený nie je. Čo keď nebude fúkať vietor a práve nebude svietiť slnko?“ spýtal sa v závere.
