Dvadsiateho prvého augusta 1968 došlo podľa Jána Budaja k historickému predelu v dejinách Československa. „K predelu, ktorý potom dve desaťročia dopadal ako tieň na život občanov Slovenska. Tento predel sa stále vníma v politike,“ dodal poslanec hnutia OĽaNO.
Budaj uviedol, že aj dnes sú v politike ľudia, ktorí majú problém s jednou vecou. „Aj dnes nám vládnu ľudia, ktorí majú problém nazvať okupáciu okupáciou,“ povedal. Poslanec pripomenul, že za okupáciu sa oficiálne ospravedlnili aj predstavitelia dnes už neexistujúceho Sovietskeho zväzu (ZSSR) a neskôr aj Ruska.
„A predsa dnes v Rusku, u nás aj inde v zahraničí sledujeme pokusy revidovať pravdu o auguste 1968 a znevažovať obete, ktoré okupácia priniesla. Preto apelujeme na ústavných činiteľov vrátane predsedu vlády, ministrov, predsedov ústavných inštitúcií aj politických strán a predstaviteľov verejnej moci, aby pri príležitosti polstoročnice od augusta ´68 potvrdili vernosť k hodnotám, na ktorých stojí Slovenská republika. To boli hodnoty, pre ktoré ľudia stáli pred tankami s holými rukami. Hodnoty demokracie, slobody, európskej orientácie Slovenska,“ povedal Budaj na tlačovke.
Spolu s Milanom Kňažkom Budaj v liste ústavným činiteľov vyzývajú, aby jednoznačne odsúdili okupáciu a s ňou spojené represie. „Ide o obdobie takzvanej normalizácie, počas ktorej režim prenasledoval občanov, stúpencov Alexandra Dubčeka a demokracie,“ citoval Budaj z listu.
Chystajú sa na boj
Kňažko s Budajom chcú, aby sa každý ústavný činiteľ zasadil za to, aby boli účinnejšie odmietnuté zvyšky ideológií totalitarizmu, ktoré sa dnes podľa nich prejavujú vznikom paramilitantných skupín či manipuláciou verejnej mienky.
„Všetky tieto javy alebo skupiny sa chystajú na boj, ale nie je to boj na strane demokratickej Slovenskej republiky a našich spojencov. Ich cieľom je rozvrátiť demokraciu a spojenectvá Slovenska so Západom, hoci to sú spojenectvá, na ktorých stojí slovenská štátnosť,“ povedal Budaj.
Milan Kňažko na tlačovke nebol, ale Ján Budaj z výzvy dodal, že by sme si mali pripomínať nielen deň začiatku okupácie ako pamätný, ale mali by sme oslavovať aj deň nezávislosti a odchodu posledných okupačných vojakov z nášho územia. Úctu si totiž podľa autorov výzvy zasluhuje nenásilný spôsob odporu voči okupácii. Dni, ako je začiatok a koniec okupácie, sa podľa Budaja inde vo svete pripomínajú ako významné sviatky. Na Slovensku v parlamente neprešiel ani návrh, aby išlo o pamätné dni.
Pohrobkovia Jakeša, Husáka a Biľaka
Poslanec hnutia OĽaNO očakáva aspoň významné slávnostné podujatie, ktoré by mohol organizovať parlament alebo vláda pri príležitosti začiatku a konca okupácie, ako aj uctenie si obetí okupácie. „Program, ktorý prerušili okupanti, sa znova obnovil v roku 1989 a na ňom je hodnotovo postavená Slovenská republika,“ pripomenul Budaj.
„Aj po okupácii sa diali vraždy, prenasledovalo sa len za to, že niekto spochybnil, že okupácia bola okupáciou. Práve preto by mali ústavní činitelia dať najavo, či sú dedičmi Gustáva Husáka a Vasila Biľaka, alebo Alexandra Dubčeka, pretože Dubček bol v tom Biľakovom a Husákovom režime disidentom a 20 rokov de facto domácim väzňom, ktorého strážili fakticky 24 hodín denne,“ dodal.
Dokument, ktorý skresľuje históriu okupácie Československa, nedávno odvysielaný v Rusku, považuje Budaj za nehoráznosť a myslí si, že pre to mala slovenská diplomacia stiahnuť veľvyslanca z Moskvy.
Spolu s klubom hnutia OĽaNO si chce Ján Budaj pripomenúť začiatok okupácie na deň výročia, teda 21. augusta na Námestí SNP. „Stále sme sa nevyrovnali s pohrobkami Jakešovho, Husákovho a Biľakovho režimu. Sú tu ľudia, ktorí sa ideovo a politicky odvolávajú na tento režim a nie sú to len starí páni, ktorí kdesi majú ešte Komunistickú stranu Slovenska. Sú to ľudia na najvyšších ústavných pozíciách v stranách, ktoré síce majú iné názvy, ale nedokázali 21. august odhlasovať ani len ako pamätný deň,“ povedal Budaj a dodal, že ani 21. jún, keď odišiel posledný sovietsky transport, nie je pamätným dňom.
- Reklama -
