Od vzniku Vyšehradskej štvorky uplynulo už 25 rokov, ale jej členským krajinám sa stále nepodarilo plne integrovať do západnej Európy, aj keď to bol pôvodný plán. Napriek tomu, že sa všetky pripojili k Európskej únii, stoja svorne proti nej. „Pre Západoeurópanov je znepokojujúce sledovať nový rozkol medzi východom a západom, ktorý ohrozuje jednotu samotnej Európskej únie.“
„Opozícia Vyšehradskej štvorky voči Bruselu je iná ako britská. Oni nechcú z Únie odísť, len sa odmietajú podriadiť niektorým jej pravidlám,“ píše Kauffmannová a s odkazom na politológa Pierra Hassnera opisuje súčasný stav krajín V4 ako „kolektívnu neurózu“ či „politickú hystériu“.
Tá podľa nej pramení predovšetkým zo snahy Európskej komisie zaviesť prerozdeľovacie kvóty na utečencov. „Pán Havel a pán Antall, hlasy zdravého rozumu, už zomreli. Pán Walesa, hrdina hnutia Solidarita, čelí obvineniu z kolaborácie s bývalými poľskými komunistickými pohlavármi,“ vysvetľuje Kauffmannová, že niet nikoho, kto by sa postavil na stranu humanizmu, obzvlášť s ohľadom na výsledky slovenských volieb.
„Noví vodcovia vo Varšave, Prahe, Bratislave a Budapešti úplne odmietli moslimských utečencov. Nechcú zmeniť etnickú, náboženskú a kultúrnu homogenitu ich spoločností. Vidia multikulturalizmus ako neúspešný model,“ dodáva s tým, že už to, že takto vidí svet napríklad Donald Trump či Marine Le Penová, je dosť zlé.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Podľa v Česku narodeného francúzskeho politológa Jacquesa Rupnika dnes existujú dva navzájom prepojené trendy. „Sme svedkami demokratickej regresie a z migrácie plynúceho napätia ohľadom identity, pričom oba tieto fenomény sa vzájomne posilňujú,“ povedal. Nacionalistický konzervatívny autoritársky prístup k domácej politike potom krajiny uplatňujú aj vo vnímaní migračnej krízy a v rozpore s ostatnými krajinami Európskej únie.
Ide o cestu, na ktorú sa pôvodne nádejné bývalé komunistické krajiny nemali vydať. „V prípade Čechov a Slovákov sa dúfalo, že sa budú správať ako Havlovi osvietení nasledovníci.“ Náhly prechod na demokraciu však znamenal asi príliš veľký šok, z ktorého sa ešte Vyšehradská štvorka nezotavila. Nastala éra novej ekonomiky, nie však politickej kultúry, ktorá zostala pred rokom 1989.
Chyba je aj v tom, že mnoho obyvateľov týchto krajín trpí chudobou, a to aj napriek vysokému ekonomickému rastu. „Vyšehradská skupina uvítala dotácie z Európskej únie, také potrebné pre jej rozvoj. Ale my v starej Európe sme nikdy príliš netrvali na tom, aby demokratická kultúra a rozmanitosť boli súčasťou dohody; mysleli sme si, že nemusíme,“ píše Kauffmannová. Na záver potom pripomína, že euroskepticizmus, populizmus a smerovanie k neliberálnemu štátnemu zriadeniu však nie je neduhom čisto krajín Vyšehradskej štvorky.
autor: spa
