Najprv obaja účastníci besedy odpovedali na otázku, či americký útok na sýrsku základňu poznamená vzťahy USA a Ruska. Spencerová sa domnieva, že by ich ovplyvniť nemusel. „Rusko dopredu hovorilo, že vzťahy s Trumpom nemusia byť vôbec ideálne a môžu byť dokonca ešte horšie ako za studenej vojny, a Donald Trump má doma toľko svojich problémov, že musí riešiť veľa vecí aj na úkor zahraničnej politiky. To znamená, že ani od Ruska, ani od Číny tie reakcie na ten piatkový útok neboli drastické. Alebo, dajme tomu, eskalačné. Takže si myslím, že sa tie vzťahy ešte ani nezačali. Uvidíme, čo sa s nimi bude diať. Pretože Rex Tillerson sa ujal funkcie, sú to len tri týždne, a americká zahraničná politika sa ešte len formuje. Myslím si, že ešte len uvidíme, na akej úrovni tie vzťahy vôbec budú,“ uviedla Spencerová.
S názorom Spencerovej Kolář v podstate súhlasil. „V Rusku si po zvolení Trumpa mohli myslieť, že nastanú iné časy: keď to bude pragmatickejšie, keď si rozdelia sféry vplyvu, keď je Rusko späť na veľmocenskej pozícii, o ktorú tak veľmi stálo. A že sa s Trumpom budú môcť ľahšie dohodnúť na nejakom tom ,deale‘, o čom často v kampani hovoril, že je ,deal maker‘. To sa teraz ukazuje, že to bolo možno predčasné. Ale Rusi nikdy nehovorili, že s Donaldom Trumpom vstupuje do Bieleho domu ich spojenec. Tým by ho poškodili hneď na začiatku a ani nevedeli, o koho ide. Súčasné putinovské Rusko potrebuje vonkajšieho nepriateľa, ktorým je pre väčšinu Rusov Amerika a NATO,“ povedal Kolář.
Môže ešte Putin dúfať, že s Trumpom uzavrie nejaký ten deal? „Pokiaľ ide o Sýriu, tak si myslím, že ten deal sa tam rysuje. Je to také nenápadné delenie sfér vplyvu. Medzi asadovskou západnou funkčnou Sýriou a medzi, dajme tomu, kurdsko-americkou východnou Sýriou. Obe strany viac-menej postupujú týmto smerom. Pri pohľade na fakty sa tam ten deal vynára. Otázka, samozrejme, je, či sa môžu dohodnúť napríklad pri Ukrajine, dohodnúť na jadrovom odzbrojovaní. To fakt netuším. Ale v určitých témach a určitých oblastiach určité dealy budú schopní urobiť,“ uviedla Spencerová.
Posilnil útok na sýrsku základňu pozíciu Tillersona v rozhovoroch s Lavrovom? „Neviem, či posilnil, v každom prípade je to dosť výrazný signál. Je to odkaz, že sú tu nejaké mantinely, ktoré Trumpova administratíva ani on sám nebudú ochotní prekročiť. Nemyslím si, že sa to dá považovať za začiatok nejakej intervencie, že by sa z izolacionistu Trumpa stal intervencionista. Skôr je to ukázanie toho, že tento chemický útok proti civilnému obyvateľstvu je už za čiarou, a vyslal teda odkaz, že má tú silu zasiahnuť. Je to však tak, že ak nemá ísť len o demonštráciu sily, ktorá môže byť kontraproduktívna a môže sa obrátiť proti tomu, kto ju použil, musí sa použiť s nejakou stratégiou, s nejakou víziou, čo bude nasledovať, nejaké ďalšie kroky. Je pravda, že v Sýrii, v tom veľmi neprehľadnom konflikte, sa pre Trumpovu administratívu, rovnako ako pre Európanov, nerysuje jasná solídna alternatíva, s kým by sme mohli Sýriu budovať,“ upozornil Petr Kolář.
Celý rozhovor si môžete vypočuť TU.
