Teraz do toho Rusi udrú a rozhodnú vojnu v Sýrii. Tu je odhad

    0
    Kurdi na hraniciach Islamského štátu (Autor: Markéta Kutilová)

    V Sýrii sa vraj dnes už celkom bežne píše o neverejnej koordinácii ruských a amerických vojenských ťahov na sýrskom bojisku. Hoci USA o téme mlčia a Rusko hovorí len o “výmene informácií, hoci aj dvakrát denne”, priamo v teréne to musí byť asi už naozaj ťažko popierateľné, lebo Zaman al-Wasl, jeden z množstva protiasadovských portálov, zhŕňa situáciu nasledovne: „Vojenská kampaň sýrskeho režimu proti Islamskému štátu v Rakka sa zdá byť plne koordinovaná s ich tichým spojencom – Kurdmi vedenými Sýrskymi demokratickými silami (SDF), ktoré bojujú proti IS na dvoch frontoch, severne od Rakka a v oblasti pri tureckých hraniciach. Tieto fronty odhaľujú existenciu horúcej linky medzi Moskvou a Washingtonom, v čase, keď Armáda dobytia (široká koalícia džihádistov pod vedením kajdistického Frontu an-Nusrat – pozn. T.S.) postupuje v južnej časti provincie Aleppo, čo môže ovplyvňovať rusko-americký plán spoločného útoku na Rakka.”

    Celý text je TU.

    Chýba vojenská sila, ktorá by stále verila v sýrsku revolúciu

    Podľa Zaman al-Wasl to navyše nie sú ani žiadne “preteky” o to, kto Rakka oslobodí ako prvý, lebo vládna armáda s SDF, ktorá je vyzbrojovaná a vojensky podporovaná Spojenými štátmi, sa údajne dohodla, že „po oslobodení Rakka budú spolu s obyvateľmi mesta rokovať o jeho budúcnosti”. Zaman al-Wasl tiež píše, že Američanmi vedená koalícia pritom priznala existenciu vzájomnej zhody na tom, že mesto Rakka budú kontrolovať režimové sily, zatiaľ čo severné oblasti provincie budú pod kontrolou SDF. Zaman al-Wasl poukazuje na súbežnosť úspešne pokračujúcej ofenzívy SDF a jej amerických “poradcov” do oblasti Manbídžu, kde chcú – ako by na želanie Ruska – odrezať džihádistov od zásobovacích liniek z Turecka, s vládnou ofenzívou na východe provincie Hamá a pokračujúcimi bojmi na východe Sýrie pri Dejrizoru a cnie: „Asi jediným, kto na scéne na oboch brehoch Eufratu chýba, je vojenská sila, ktorá by stále verila v sýrsku revolúciu a nebola by podriadená akejkoľvek cudzej aliancii.”

    Turecko je stále izolovanejšie

    Washington sa pokúša upokojovať Ankaru, že význam sýrskych Kurdov v rámci SDF nie je až taký, aký v skutočnosti je, a pritom sa tvári, že nevidí, ako sú Tureckom podporovaní rebeli/džihádisti na severe Sýrie, najprv prakticky zlikvidovaní Daešom a ten je potom zasa v regióne pri tureckých hraniciach likvidovaný práve jednotkami SDF. Erdoganovo Turecko sa tak ocitá v situácii, keď má síce stále ešte naoko “priateľa” za morom, ale turecká politika v Sýrii sa medzitým nie náhodou dostala pod sústredený tlak Ruska a práve USA, čo znamená, že fakticky prestala existovať.

    Za tejto situácie je zrazu Ankara pripravená znova začať rokovať o spolupráci s Moskvou, lebo zostrelenie stíhačky predsa nebolo “nepriateľským aktom”, ale “chybou pilota”, ale Rusko opätovnú normalizáciu vzťahov odmieta, kým sa Turecko neospravedlní za zostrelenie ruskej stíhačky a nezaplatí škody za stroj a rodine zabitého pilota nevyplatí odškodné. A k tomu požaduje, aby Turecko stiahlo všetky svoje jednotky zo sýrskeho územia, lebo nie sú vítané ani v Sýrii, ani v Iraku.

    Stále izolovanejšie Turecko sa tak z aktívneho hráča v sýrskom konflikte mení na obyčajného prihliadajúceho a zrazu sa už stavia zmierlivo k operáciám sýrskych Kurdov alebo ponúka svoju “plnú podporu” dokonca už aj kurdsko-americkému útoku na Daešom stále ovládaný iracký Mosul, píše Spencerová.


    Rusko zrejme plánuje rozsiahlu pozemnú operáciu

    Podľa Spencerovej už Rusku “americká vojna proti teroru” v Sýrii prestala dávať akýkoľvek zmysel, čo zrejme platí aj pre “mierové rozhovory” v Ženeve. Rusko tak zrejme plánuje rozsiahlu pozemnú operáciu, ktorá by popri Daešu na sýrskom území zlikvidovala aj al-Káidu a ďalších teroristov. Novú situáciu napokon opísal aj Bašár Asad, ktorý v prejave na prvej schôdzi novozvoleného parlamentu vyhlásil, že mierové rozhovory zlyhali a jediným variantom, ktorý Damasku zostáva, je dosiahnuť víťazstvo vojenskou cestou. Vinu za pokračujúce boje – obzvlášť na severe krajiny – Asad pripísal tureckému prezidentovi Recepovi Erdoganovi, ktorého za mohutného potlesku poslancov označil za “fašistu”. Aleppo sa podľa Asada stane „pohrebiskom nádejí a snov mäsiara Erdogana”.

    Na záver Spencerová uvádza, že ak medzi Ruskom, USA, Damaskom a Kurdmi naozaj existuje dohoda o Rakka a Daeš, a ak sa Rusko v rámci bojov o Aleppo (a sever Sýria všeobecne) rozhodlo odhodiť rukavice, vstupuje vojna v Sýrii do novej a možno už konečne rozhodujúcej fázy. Daeš tak v Sýrii a Iraku v každom prípade stráca pôdu pod nohami a sťahuje sa do Západom rozbombardovanej a tým pádom vyprázdnenej Líbye.


    - Reklama -