Sinzová spoločne s aktivistkami za práva žien Nadiou a Alizou navštevovali obchody a kaviarne v prisťahovaleckej parížskej štvrti Sevran a všetko tajne natáčali. Od moslimských majiteľov veľmi často počuli, že by vraj radšej mali zostať vonku, pretože v danom obchode alebo kaviarni nepodporujú „rozmanitosť“. „Kaviarne a priľahlé ulice majú jedno spoločné. Úplne z nich zmizli ženy,“ hovorí novinárka Sinzová.
Tamojšie ženy tvrdia, že v prisťahovaleckých štvrtiach s prevažujúcou moslimskou populáciou majú obmedzený pohyb a musia sa obliekať konzervatívne. Ale takáto situácia nepanuje len v Paríži. V moslimskej štvrti v Lyone sa novinárke France 2 zverila nemenovaná mladá žena, že po ulici radšej nechodí v sukni ani v inom „nevhodnom oblečení“. „Nenosím radšej žiadny make-up a obliekam sa veľmi striedmo, aby som sa nestala terčom vulgárnych komentárov moslimských mužov.“
Francúzska vláda aj úrady vytrvalo odmietajú, že by v krajine existovali no-go zóny. Ale ministerka pre ženské práva Pascale Boistard sa teraz od nastaveného kurzu trochu odklonila. „V súčasnosti existujú v našej krajine oblasti, do ktorých skrátka ženy nemôžu chodiť,“ pripustila prekvapivo otvorene Boistardová, a dala tak za pravdu mnohým kritikom multikulturalizmu, ktorí o existencii no-go zón hovoria už niekoľko rokov.
Porušovanie ženských práv sa podľa britského denníka Daily Mail v prisťahovaleckých štvrtiach Paríža rozmohlo najmä po veľkých násilnostiach v roku 2005, kedy opraty v týchto oblastiach prevzali konzervatívni moslimovia. Proti diskriminácii žien podniká konkrétne kroky feministická skupina Collectif des femmes, ktorá často usporadúva pochody do štvrtí, kde sa ženy pohybujú na verejnosti len sporadicky.
Feministická skupina sa snaží povzbudiť odstrčené ženy, ale jej členky aj samotná novinárka Sinzová priznávajú, že si vytýčili náročný cieľ. „Väčšina žien sa bojí hovoriť o tejto problematike otvorene. Ich životy sú každý deň obmedzované a ony sa boja, že keď sa budú sťažovať, budú potrestané a všetko sa ešte zhorší. Aby sa vyhli útokom a zastrašovaniu, radšej si nastavili autocenzúru a držia jazyk za zubami.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
