Taxikárčenie! Nemecký Chanov. Petr Pelikán o neziskovkách a migrácii

20.7.2019 16:05

ROZHOVOR Vo všeobecnej rovine nadobúdam dojem, že v súčasnosti a za súčasného stavu právneho štátu sú určité okruhy práva, ktoré je možné nerešpektovať. Jedna z tých oblastí, keď je možné pomerne voľne pravidlá porušovať, sa točí okolo migrácie a ochrany hraníc, hovorí arabista Petr Pelikán ku kauze nemeckej kapitánky Caroly Racketeovej, ktorá si navzdory zákazu vynútila riskantným manévrom pristátie lode neziskovky Sea-Watch na talianskej Lampeduse. Pelikán v rozsiahlom rozhovore odkrýva, ako vidí migráciu a rolu neziskových organizácií v Stredozemnom mori.

Taxikárčenie! Nemecký Chanov. Petr Pelikán o neziskovkách a migrácii
Foto: Jan Rychetský
Popis: Petr Pelikán

Médiá v posledných týždňoch rezonovali v súvislosti s prípadom nemeckej kapitánky Caroly Racketeovej. Tá neposlúchla zákaz zo strany talianskeho ministra vnútra Salviniho a s loďou naplnenou migrantmi pristála na talianskom pobreží. Podarilo sa jej pritom „ťuknúť“ do plavidla talianskej pobrežnej stráže a incident bol na svete: teraz jej hrozí pokuta, odňatie slobody a zákaz vstupu do Talianska. Čo na túto menšiu kauzičku hovoríte?

Pokiaľ som z médií pochopil, ako ten lodný manéver urobila, tak do nich našťastie ani neťukla. Začala sa k nim približovať tak, že jej museli s menším plavidlom ustúpiť, aby nedošlo k poškodeniu lode, hlavne ich oveľa menšieho člna, ktorým jej blokovali vjazd do prístavu. Predstavujem si to asi tak, ako keby suchozemskí policajti osobným autom zahradili cestu kamiónu, ale jeho vodič napriek tomu nezastaví. Na pevnine však môže polícia z auta vystúpiť.

Vo všeobecnej rovine nadobúdam dojem, že v súčasnosti a za súčasného stavu právneho štátu sú určité okruhy práva, ktoré je možné nerešpektovať. Jedna z tých oblastí, keď je možné pomerne voľne pravidlá porušovať, sa točí okolo migrácie a ochrany hraníc. Prípad Racketeovej je jeden z tých, keď sa nerešpektovanie zákonnosti podľa môjho názoru nepostihuje tak, ako by sa malo a ako káže zákon.

V Nemecku sa ihneď po zadržaní kapitánky usporiadala finančná zbierka, z ktorej sa mali uhradiť jej právne náklady. Vybrali sa tisíce eur. Racketeovú za jej odvážny čin dokonca pochválil nemecký prezident. V pondelok som sa dočítal, že známy peruánsky spisovateľ Mario Vargas navrhol Racketeovú na Nobelovu cenu.

Stojí za pozornosť, že keď sa niekde v novinách objaví zmienka o demonštrantoch na podporu migrácie, spravidla sa o nich hovorí pozitívne ako o ľudskoprávnych manifestantoch. Ale pokiaľ sa niekde náhodou objavia demonštranti ozývajúci sa proti migrácii – hoci občas niektorí hovoria aj rozumne a poukazujú na fakty –, skoro povinne sú označovaní za xenofóbnych extrémistov. Asertívni aktivisti sú tiež všade viac ukazovaní a tým sa im akosi automaticky pripisuje väčšia váha v rozhodovaní o veciach spoločných. Pasivisti sedia doma, hnevá ich to a len frflú. Nie je ich preto vidieť, maximálne sa idú raz za čas nepriamo prejaviť hodením hlasu vo voľbách a aktivisti potom majú pocit, že ich hlasy vlastne až tak neplatia. Že by sa na ne nemal brať až taký ohľad, pretože ich len niekde v tichosti odovzdali, ale už potom nahlas nekričia. Čo sa týka Racketeovej a jej podobných, súdim, že na jej prípad presne pasuje múdre príslovie, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami.

Ako to myslíte?

Činnosť, ktorej sa venuje Racketeová, sa začala v čase, keď sa v Stredozemnom mori skutočne topilo veľa ľudí. Lenže postupom času sa to celé vyvinulo do trochu podivnej formy. Vo Švajčiarsku napríklad už pred niekoľkými rokmi pôsobil kresťanský duchovný Mussie Zerai, pôvodom Eritrejčan, ktorý sa snažil pomáhať migrantom, aby sa neutopili. Z nepochybne dobrého úmyslu jeho aktivita nadobudla takú formu, že mu nakoniec ľudia pohybujúci sa okolo migrácie – a neviem, od akého okamihu už možno použiť slovo pašerák ľudí, preto sa mu radšej vyhýbam – pravidelne volali z Líbye: Vtedy a vtedy bude odtiaľ a odtiaľ vyrážať chatrný čln. A on, samozrejme, v dobrom úmysle, aby ochránil životy ľudí, volal neziskovkám prevádzkujúcim lode (ako slečna Racketeová) s upozornením, kde môžu pomôcť ľuďom v nebezpečenstve. Lenže tým to vzápätí nadobudlo formu akéhosi taxikárčenia. Zeraia, pokiaľ viem, tiež obvinili zo spoluúčasti na pašovaní ľudí, ale mám pocit, že prípad sa ani neodstal na súd. Prevádzači sa však začali spoliehať na to, že im títo taxikári ich zákazníkov vyzdvihujú, a dokonca tým mohli ušetriť na nákladoch.

Takže áno, začalo sa to pekne, ale k čomu to dospelo, to už je iná vec. A to, že niekto neberie za účasť v prevádzačskom reťazci peniaze – alebo aspoň nie od migrantov –, podľa mojej mienky neznamená, že sa reálne na prevádzačstve nepodieľa.

Salvini sa na adresu Racketeovej vyjadril nevyberavo v tom zmysle, že je to „biela, privilegovaná, bohatá Nemka“.

To má však pravdu. Ja tomu rozumiem tak, že to je pravdepodobne žena, ktorá nebýva niekde na sídlisku medzi tureckými obchodmi, halal mäsiarstvami a nemusí chodiť na smeny pracovať do supermarketu. Že keď bude mať deti, nebudú chodiť do školy, kde tretina ich spolužiakov nebude vedieť poriadne po nemecky, čím už ide automaticky úroveň vzdelávania v triede dolu. Že jednoducho nežije v nemeckom Chanove.

Matteo Salvini

Matteo Salvini  Zdroj: TASR

Lenže veľa Nemcov na tých sídliskách žije...

No práve, a hlavne tam sú, mám dojem, práve tí, ktorí nie sú imigrácii úplne naklonení.

A nechcela by tam vlastne kapitánka Racketeová žiť?

Ja neviem. Nepoznám ju. Ale myslím, že by bolo v každom prípade dobré ju tam poslať. Nemám na mysli krátku študijnú návštevu. Je totiž niečo iné sa len niekam ísť pozrieť, aby človek mohol povedať, že to videl, a niečo iné tam skutočne trvalo žiť bez možnosti voľby zmeny.

Sama Racketeová pochádza zo zámožnej rodiny. Jej otec pracuje ako senior konzultant v zbrojnom priemysle.

Ja by som povedal, že u nej ide o taký ušľachtilý koníček.

Na druhej strane sa o Salvinim, ktorý sa tak nepekne na adresu kapitánky vyjadril, zase hovorí, že je extrémista, populista. Médiá tak o ňom hovoria.

Myslím, že v tom je čaro mediálnych nálepiek. Ako niekoho onálepkujeme, tak už sa na neho ďalej nazerá. Pozrite sa, ako sa skoro obligatórne referuje dajme tomu o Geertovi Wildersovi. V médiách, najmä v tých, povedal by som, oficióznych, nie je nikdy uvádzaný ako „poslanec holandského parlamentu“ alebo napríklad „predseda Strany za slobodu“. Je to zásadne „ultrapravicový“ alebo „xenofóbny“, v najlepšom prípade „kontroverzný“ politik. A potom sú politici prezentovaní bez apriórneho hodnotenia.

Ale inak to zatiaľ vyzerá, že z toho nemecká kapitánka vyviazne bez postihu. A pritom robila v podstate to isté, čo prevádzači.

Keď už sme pri tom. Spýtam sa na to, či ste už videli snímky, ktoré zverejnila európska pohraničná agentúra Frontex z dronu, na ktorých vidieť, ako pašeráci ľudí prekladajú kdesi v Stredozemnom mori utečencov z väčších lodí do vratkých člnov.

Áno, videl som to. Pašeráci odvezú migrantov na lodi kúsok za hranice teritoriálnych vôd, možno ani to nie, tam ich naložia na ten gumový „matrac“, kde sedia natlačení s nohami visiacimi do mora, ako ich potom vidíme zachraňovaných na uverejňovaných fotografiách. Nikto sa neodváži opýtať, ako je možné, že takto preplávali niekoľko sto kilometrov, ani nikto nespochybní, či by boli migranti vôbec ochotní takto nasadnúť už v pobrežnom príboji. Ani ja sa už v kútiku duše neodvažujem opýtať, aké ďalšie nezverejnené videá, odpočúvania telefónov a iné pramenné materiály existujú.

Video, ktoré zachytil Frontex:

Takže tu vlastne vznikla akási vzájomná, nedohodnutá spolupráca medzi neziskovkami a pašerákmi a tá pravdepodobne funguje aj za pomoci komunikačných technológií, aj keď spolu nemusia hovoriť priamo. Je otázka, v akej fáze sa dá tento reťazec rozseknúť. Kedykoľvek sa naruší, musí nutne dôjsť k nejakej ľudskej tragédii. Keď ich neprijmú Taliani v prístave alebo nepreberú „taxíky“ neziskoviek, pašeráci ich možno skutočne opustia uprostred mora bez pomoci alebo ich odvezú späť do Líbye, kde ich naozaj budú opäť mučiť. To sa totiž v Líbyi naozaj deje, prevádzači vydierajú rodiny migrantov fotografiami a videami, kde ukazujú ich príbuzných, ako ich bijú alebo držia v reťaziach, a chcú od nich peniaze už tretíkrát alebo piatykrát za to, že ich dovezú do Európy. Lenže kým sa ten reťazec niekedy niekde nerozsekne, ten prúd so všetkými nezákonnosťami a utrpením sa nezastaví.

Nedostávajú sa neziskové organizácie v Stredozemnom mori tým, čo tu medzi riadkami naznačujete, akosi už na hranu zákona?

Myslím si, že áno. Ale to je len môj amatérsky úsudok podľa obyčajného sedliackeho rozumu. Rozhodujú však právnici a politici, kde tento druh myslenia nemá čo robiť.

V symbolickej rovine, nejde v spore Racketeová verzus Salvini nakoniec skôr o to, či rozhodnutie, koho si na svoje územie pustí tá-ktorá krajina, je ešte stále primárne vecou národného štátu alebo nie?

V podstate áno. V rôznych formách sa o tom diskutuje na mnohých rovinách. Týka sa to aj otázky kvót alebo rozdeľovania migrantov. Ide o to, akú majú mať v tejto otázke národné štáty suverenitu. Ide o zásadný princíp. Ten samotný počet, nejakých pár desiatok migrantov, na tejto konkrétnej lodi je z hľadiska ich celkového prílevu v skutočnosti zanedbateľný.

Aká je aktuálne situácia migrantov v severoafrickej Líbyi?

Úplne strašná, naozaj zlá. Je tam nakopené obrovské množstvo migrantov. Zatiaľ čo predtým bol ich prúd cez more v podstate plynulý a pašeráci na mnohých úrovniach z toho mali pomerne dobrý zisk, v posledných asi troch rokoch sa pribrzdil. Telefonoval som pred pár dňami so svojím líbyjským kamarátom, ktorý mi rozprával, aká je tam šialená situácia. On sám je z Tripolisu a teraz sa uchýlil nejakých 130 kilometrov od hlavného mesta, pretože sa vraj všade strieľa a je to tam aj oproti zlým pomerom v minulosti ešte nebezpečnejšie. Pýtal som sa ho aj na migrantov a ich situáciu. Hovoril, že ich tam je hrozne veľa, celkovo ho však ich osud nijako zvlášť nezaujímal. Líbyjčania majú aktuálne dosť iných starostí. Spomínal však, že im niektoré krajiny pôvodu ponúkli repatriáciu, a ani v týchto podmienkach sa nikto z nich nechcel vrátiť domov. Chcú ísť skrátka do Európy za každú cenu.

Koľko ich tam je?

To nedokáže nikto odhadnúť, ale je pokojne možné, že ich tam povedzme milión skutočne čaká na šancu dostať sa ďalej. Opakovať, že milión obyvateľov navyše Európa zvládne, pretože je to len nepatrné percento celkovej populácie, je pritom nezmysel. Rovnako je nezmysel hovoriť, že migračná kríza už opadla, v skutočnosti sa len dostala do inej fázy. Treba sa totiž pýtať, čo sa deje s tým množstvom ľudí, ktorí už sem prišli, či máme všetkých evidovaných, ako a z čoho žijú, či sa od svojich pôvodných spoločenstiev odtrhli natoľko, že sa neusilujú o príchod ďalších svojich príbuzných, a podobne.

Spomenuli ste spomalenie migračného toku cez Líbyu. Čo sa tam stalo?

Vraj mala údajne vzniknúť akási dohoda medzi talianskou vládou a niektorými z tamojších milícií, že budú migrantom brániť v ceste do Európy. Ale nikde to nikto oficiálne nepotvrdil. Zdá sa však, že niečo na tomto mieste stredomorskej migračnej trasy pohybu ľudí skutočne bráni. V Líbyi je síce anarchia, ale práve o to účinnejšie, bez ohľadu na ľudskosť, možno môžu miestni vládcovia konať.

To sa s líbyjskými kmeňovými vodcami dohovárajú priamo Taliani?

Údajne áno, ale ako hovorím, sú to veľmi neoficiálne informácie.

autor: Jonáš Kříž

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Koniec vyhrážaniu sa a bombám. Miliardári Soros a Koch financujú nový projekt v USA

0:03 Koniec vyhrážaniu sa a bombám. Miliardári Soros a Koch financujú nový projekt v USA

Novovznikajúci americký think tank The Quincy Institute prichádza so zámerom vzniku medzinárodných v…