Tatranské plesá nie sú kúpaliská, upozorňujú ochranári

    0
    Pleso nad Skokom v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách (Autor: TASR)

    Problémom podľa neho je, že náhradné populácie týchto druhov neexistujú alebo sú príliš vzdialené. Tieto chladnomilné druhy našli svoje útočisko v poľadovej dobe práve vo vyšších polohách tatranských plies.

    Známymi druhmi sú napríklad chránené glaciálne relikty žiabronôžka severská a veslonôžka. „Kúpanie sa v plesách z dlhodobého hľadiska negatívne vplýva na ich celkový stav,“ upozornil Majko.

    Podľa najnovších štatistík prídu do TANAP-u ročne 3,5 až štyri milióny návštevníkov. Keby sa len štvrtina z tohto počtu okúpala v plese, tak by sa nenávratne zmenila kvalita týchto ekosystémov.

     „Keby každý kúpaniachtivý návštevník TANAP-u poznal skutočnú hodnotu krištáľovo čistej vody ľadovcových jazier, z ktorých je kedykoľvek možné napiť sa bez obáv, určite by sa vzdal úmyslu uškodiť týmto drahokamom Tatier,“ skonštatoval šéf tatranských ochranárov s tým, že prvotné poškodenie týchto ekosystémov vzniká už len samotným prístupom návštevníka k plesu, ktorý sa pohybuje mimo značkovaného turistického chodníka.

    Pobrežná okrajová časť plesa je citlivá na zošľapovanie brehov a tým aj vegetácie. Dochádza tak k erózii brehov, zakaľovaniu vody a poškodzovaniu pobrežnej vegetácie, ktorú často tvoria chránené druhy rastlín a pobrežných biotopov. 

    „Druhým faktorom je samotný vplyv kúpania na chemizmus vody. Opaľovacie krémy, deodoranty a repelenty obsahujú rôzne chemické substancie, ktoré sa môžu uvoľňovať počas kúpania do vody,“ vysvetľuje Majko.

    Z mnohých vedeckých štúdií je podľa neho známe, že látky obsiahnuté v niektorých krémoch spôsobujú hormonálnu nerovnováhu organizmov až poškodenia buniek.

    Zloženie syntetických vôní v krémoch nie sú výrobcovia povinný uverejňovať, no môžu sa za ním schovávať nebezpečné a karcinogénne chemikálie. UV filtre používané v opaľovacích krémoch spôsobujú u živočíchov reprodukčnú a vývojovú toxicitu a narúšajú funkciu štítnej žľazy.

    „V časoch druhej polovice minulého storočia trpeli tatranské plesá výraznou acidifikáciou ako dôsledok emisií kyselinotvorných látok v ovzduší a tiež zvýšeným množstvom ťažkých kovov a dusíka. Situácia sa v ostatných rokoch začala zlepšovať, pričom je nevyhnutné zachovať stav postupného ozdravovania plies.

    V súvislosti so zlepšovaním chemizmu tatranských plies bol napríklad v roku 2000 vo Vyšnom Wahlenbergovom plese zaznamenaný aj výskyt acidofóbnej ploskule horskej,“ upozornil Majko. 

    Za vstup návštevníkov do plies hrozí v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pokuta až 66 eur. Tatranské plesá majú vysokú biologickú a kultúrnu hodnotu a z týchto dôvodov si vyžadujú čo najprísnejšiu ochranu.

     

    - Reklama -