V mestskej rade 20-tisícového Hamtramcku majú moslimovia väčšinu, pričom volanie k modlitbám sa v meste ozýva päťkrát denne. Jedným z tunajších obyvateľov je tiež štyridsaťročný Thaer Hoshan, ktorý opustil svoju rodnú Sýriu pred tromi rokmi spoločne so svojou vtedy tehotnou manželkou a piatimi deťmi. Takmer devätnásť mesiacov strávili v Jordánsku, kde bola úradníkmi OSN preverovaná ich totožnosť. Do Spojených štátov prišli tento rok v auguste. „Príchod do Hamtramcku bol na nervy. Nemali sme tušenie, čo od tunajšieho života môžeme očakávať. Keď sme to tu však videli, boli sme príjemne prekvapení. Mešitu máme hneď za rohom a väčšina ľudí tu hovorí rovnakým jazykom. Cítime sa tu skutočne ako doma,“ hovorí Hoshan.
Moslimovia vo väčšine
Hoshan odmieta, že by mal niekedy niečo spoločné s islamskou republikou. Osobne vraj nikdy netúžil po zabíjaní druhých. „Jediného človeka, ktorého by som chcel vidieť mŕtveho, je prezident Asad. Pokiaľ ide o zabíjanie iných ľudí, islam je striktne proti tomu,“ hovorí bývalý farmár a stavebný robotník. So svojou rodinou si prenajal za 500 dolárov mesačne dom, nachádzajúci sa v blízkosti miesta, ktoré bolo kedysi nazývané Malou Varšavou. Väčšina tunajších obyvateľov bola poľského pôvodu až dovtedy, kým ich vystriedali pred niekoľkými rokmi migranti z Blízkeho východu. Podľa aktuálneho sčítania ľudu tu tvoria Arabi 23 % populácie, Bangálci 19 % a Bosniaci plus ďalší moslimovia asi 10 %. Počet príslušníkov poľskej komunity sa znížil na asi na 11 %. Pnutie medzi moslimskou komunitou a pôvodnými obyvateľmi sa začalo v roku 2004, keď radní odhlasovali, že môžu miestne mešity zvolávať veriacich k modlitbám cez reproduktory.
Poďme dostať moslimov z Harmtramcku
Napätie sa podľa Daily Mail opäť prejavilo v novembri , keď sa o miesto radného uchádzal dvadsaťosemročný jemenský moslim Saad Almasmari. Od oznámenia jeho kandidatúry sa medzi ľuďmi začali objavovať letáky, ktoré varovali pred jeho prípadným úspechom. „Poďme dostať moslimov z Harmtramcku. Poďme si vziať naše mesto späť. Na plagát ďalšieho moslimského kandidáta zase niekto nakreslil hákový kríž. „Cez všetky protesty však Almasmari nakoniec s prehľadom uspel a stal sa štvrtým moslimom v šesťčlennej skupine radných. Harmtramck sa tak stal prvým americkým mestom, ktorému vládnu moslimovia,“ upozorňuje britský denník. Almasmari tvrdí, že v rámci kampane navštevoval aj tunajších Poliakov a podľa jeho slov vraj pre neho hlasovalo aj mnoho z nich. „Keď som s nimi hovoril, nič negatívneho som na svoju adresu nepočul.“
„Obavy z nárastu moslimskej komunity nemá ani tunajšia starostka Karen Majewski.“ Iste, niektorí ľudia sa obávajú zmien v oblasti kultúry a zvyklostí, ale to je normálne. Ľudia sa však nemusia báť žiadneho terorizmu. „V podobnom duchu hovorí aj sýrsko-americký podnikateľ Bašár Imam, ktorý už pomohol desiatkam novo prichádzajúcim prisťahovalcom. „Tým ľuďom to dlhujeme. Je potrebné zabezpečiť, aby už nemuseli ďalej trpieť. Tí chlapci nie sú žiadni teroristi. Chcú len peniaze a príležitosť. Tak prečo im takúto šancu neponúknuť?“ Hovorí Imam, ktorý do Spojených štátov prišiel pred takmer štyridsiatimi rokmi. Množstvo ľudí bielej pleti však napriek tomu je voči moslimom podozrievavých. Hovoria o moslimskej invázii a obávajú sa presadzovania moslimského práva šaría. Najmä dôchodcovia sa sťažujú na ranné zvolávanie moslimov k modlitbe, ktoré ich každý deň budí o šiestej.
Iní obviňujú moslimov z toho, že si prenajímajú nehnuteľnosti a vôbec sa o ne potom nestarajú. „Ľudia sa tu predtým skvelo starali o svoje domy a záhrady. Odhŕňali sneh, kosili trávu a podobné veci. Moslimovia sú však len nájomníci, takže ich dom a okolie nezaujímajú. Niektoré z ich žien navyše nosia hábity a vidieť sú len ich oči. Obchody tu kvôli nim končia, pretože Arabi jedia len vlastné jedlo,“ sťažuje sa osemdesiatštyriročná Bernice Kurzawová. O generáciu mladšia Barbara Zielinski so súčasnou situáciou takisto nie je príliš spokojná a vo svojom komentári zachádza ešte ďalej. „Nebojím sa povedať nahlas, že tu čelíme invázii moslimov. Kupujú tu domy, zaberajú všetky voľné miesta na parkovanie a sú veľmi hlasní. Moji moslimskí susedia sa neskoro v noci pravidelne stretávajú s veľkou skupinkou moslimských mužov, ktorí nie sú od nás. Je možné, že kujú nejaké pikle. Neviem, či by som to nemala nahlásiť na polícii. Mnohí z nich žijú zo sociálnych dávok a nepracujú,“ hnevá sa šesťdesiatročná Barbara.
Celý text v angličtine nájdete TU.
