Aby sa účastníci MS vo futbale v Rusku cítili dobre a mali príjemný pobyt a pocit blahobytu, čakajú na nich opravené cesty, vodovody aj kanalizácia, rekonštrukcia bytového fondu, nové haly letísk aj hotely. Nechýbala ani investícia 180 miliárd rubľov do opráv a stavby štadiónov. „Tieto náklady sú síce naozaj veľmi vysoké, ale opodstatnené a majú trvalý význam,“ hovorí ruský minister pre ekonomický rozvoj Maxim Oreškin.
Lenže kritici drahých športových podujatí, ako bola napríklad najdrahšia zimná olympiáda v histórii v ruskom Soči či súčasný svetový šampionát, predpovedajú obrím štadiónom skôr chmúrnu budúcnosť. Tribúny pre desaťtisíce fanúšikov sa podľa nich nezaplnia, a to pravdepodobne nielen počas menej významných zápasov MS.
Priebeh samotného šampionátu a s ním spojené vysoké investície však neprinesú samotnému štátu a bežným podnikateľom veľký zisk. LN uviedli, že predaj vysielacích práv a boom reklamy majú len jednorazový efekt.
Turistický biznis môže dokonca v dôsledku príchodu fanúšikov trpieť. Nie všetkým cestovateľom je futbalový ošiaľ po chuti, a tak radšej do Ruska tento rok nepôjdu. Faktom zostáva, že samotní fanúšikovia sa zaujímajú oveľa viac o futbal a o pivo než o pamiatky a galérie. Krátkodobé, často jednodňové pobyty nepatria medzi tie, ktoré majú hotelieri po celom svete v obľube.
Zatiaľ čo ruskí miliardári sú zatiaľ s priebehom majstrovstiev sveta bez ohľadu na výsledky ruskej futbalovej reprezentácie spokojní, ruskí občania v deň ich začiatku navzdory ubezpečeniam, že šampionát prinesie krajine len ekonomický úžitok, dostali studenú sprchu. Vláda oznámila zvýšenie veku odchodu do dôchodku, čo podľa neúprosnej štatistiky o priemernom veku dožitia Rusov znamená, že sa ho väčšina nedočká: ruskí muži budú mať na penziu nárok od 65, ženy od 63 rokov.
Napríklad miliardár Gennadij Timčenko vraj získal kontrakty na rekonštrukciu štadiónov v Nižnom Novgorode a Volgograde. Samozrejme, nič neplatil z vlastných úspor, ale ministerstvo športu mu za jeden štadión zaplatilo 16 a za druhý 17 miliárd rubľov. Ďalší známy ruský miliardár z „blacklistu“ Viktor Vekselberg postavil pre MS nové letisko v Rostove nad Donom za 19 miliárd rubľov. Investorom bola štátna Gazprombank. Vekselberg šikovne využil športovú udalosť a štedrosť štátu a zrekonštruoval aj svoje vlastné letisko v Jekaterinburgu, Nižnom Novgorode a Samare, píšu LN.
Ďalší priateľ Kremľa Oleg Deripaska dostal zákazku na stavbu tretej letovej dráhy na moskovskom letisku Šeremetievo a na vybudovanie športovej arény v Petrohrade. Dráhu do štvrtkového začatia neodovzdal, štadión staval celých desať rokov a šesťkrát prekročil pôvodný rozpočet. Nakoniec športovisko stálo viac ako 40 miliárd rubľov. Arkadij Rotenberg získal zase lukratívnu zákazku na stavbu veľkej časti automobilovej trasy Moskva – Petrohrad.
autor: nab
