Takéto peklo si nevieme ani predstaviť. Prečítajte si, prečo utekajú ľudia z Afriky

    0
    Utečenci z Eritrey (Autor: SITA)
    Afrika sa rýchlo mení. Zatiaľ čo v roku 1960 nevedelo čítať a písať 62 percent dospelých Afričanov, teraz je negramotných len 38 percent jej obyvateľov. Zvyšuje sa aj priemerná dĺžka života.  Kým v roku 1960 sa tu ľudia dožili v priemere 41 rokov, teraz asi šesťdesiatich. Afrika rastie aj ekonomicky a dvíha sa napriek tomu, že zostáva ekonomicky oveľa menej výkonná ako zvyšok sveta.
     
    Napriek pozitívnemu trendu však státisíce Afričanov emigrujú do Európskej únie. Od začiatku roku 2013 do tohtoročného júla požiadalo v krajinách EÚ o azyl viac ako 1,41 milióna ľudí. Najviac žiadateľov o azyl prišlo zo Sýrie (264-tisíc), Afganistanu (112-tisíc) a z Kosova (111-tisíc). Na štvrtom mieste je africká Eritrea (65-tisíc žiadateľov). Zo všetkých afrických krajín prišlo v tomto období takmer 360-tisíc žiadateľov o azyl. Po Eritrei ich je najviac z Nigérie (40 tisíc), Somálska (40-tisíc), Mali (23-tisíc) a z Gambie (20-tisíc). 
     
    Štáty čierneho kontinentu, z ktorých prichádza najviac utečencov, sa medzi sebou veľmi líšia. Zatiaľ čo Gambia nemá ani dva milióny obyvateľov, v Eritrei žije až šesť miliónov ľudí. Ide o krajiny s celkom inými problémami, ako má Nigéria s takmer 178 miliónmi ľudí. V Gambii a Eritrei vládnu kruté diktatúry, Nigériu sužuje vysoká kriminalita, neschopnosť štátu vymáhať právo a napätie medzi moslimským severom a kresťanským juhom. Mali je zasa etnicky i mentálne rozdelené na dve polovice. Na juhu žijú černošské etniká v neobvyklej harmónii, na severe o nezávislosť bojujú berberskí Tuarégovia. Vojnou zmietané Somálsko ako štát už ani fakticky neexistuje. 

    Kúzelne diabolská Gambia

    Keď teta gambijského diktátora a samozvaného liečiteľa Jahjá Džammího ochorela, samozvaný liečiteľ, ktorý v čele Gambie stojí už dvadsaťjeden rokov, nadobudol dojem, že chorobu čiernou mágiou spôsobili ľudia z istej obce.
    Diktátorom najatí kúzelníci začali vypočúvať vidiečanov, pričom takmer všetky ženy počas svojrázneho vyšetrovania znásilnili. Potom sa do dediny vydali vládni liečitelia a odvádzali údajných kúzelníkov k výsluchom. V miestnosti, v ktorých sa mučenie konalo, boli biele dlaždice. Vraj sa však strácali pod kalužami krvi. Likvidáciu dedín tiež používajú ako akt teroru, ktorý má obyvateľov zeme držať v strachu a teda aj pokoja. 
    Nie je bez zaujímavosti, že výstredný prezident Gambie Džammí dokonca pred ôsmimi rokmi vyhlásil, že osobne vynašiel liek proti HIV, ktorý je namiešaný výhradne z bylín. Je vraj ale nutné, aby pacient vysadil všetky ostatné lieky. 
     
    Vojensky otrocká Eritrea
     
    Eritrea, krajina na africkom rohu, sa vyznačuje nekonečnou vojenskou službou, ktorá oficiálne trvá iba osemnásť mesiacov. Armáda, ktorá je v krajine všemocná, fakticky stvorila nový otrokársky systém. Muži, ktorí práve nebojujú alebo nestrieľajú do spoluobčanov, pracujú v poľnohospodárstve či na stavbách. Ženy, ktoré tiež musia narukovať, často končia ako slúžky v domácnostiach prominentov alebo ako sexuálne otrokyne. Dievčatá sú údajne systematicky pohlavne zneužívané, zvyčajne vysokými dôstojníkmi. Vojaci tiež ovládajú školstvo. Každý, kto chce chodiť na lepšiu strednú školu, o vysokej ani nehovoriac, musí stráviť roky v uniforme. Vojaci rutinne strieľajú po utečencoch, lebo s nimi im uteká ľudská sila.

    Etnicky rozdelené Mali

    Občianska vojna, vyčíňanie islamistov a utečenecká vlna. Reč je o Mali, jednom z najchudobnejších štátov sveta, ktorého rozsiahle oblasti sa nachádzajú v stave bezvládia. V Timbuktu, starobylom centre islamskej vzdelanosti, v rokoch 2012 až 2013 islamisti zaviedli verejné popravy a ženy museli chodiť oproti tunajšiemu zvyku úplne zahalené. Extrémisti sa v Timbuktu chystali zničiť aj vzácne historické rukopisy, ktoré našli v tunajších knižniciach. S pomocou sympatizujúcich pašerákov sa manuskripty podarilo dostať na juh krajiny, do bezpečia.

    Mali je od svojho vzniku etnicky aj mentálne rozdelené. Púštny sever si nárokuje berberské etnikum Tuarégov, juh obývajú černošské etniká, ktoré formálne vládnu celému štátu. Historicky to ale boli Tuarégovia, kto sa vydávali na juh loviť terajších spoluobčanov, aby ich potom predávali do otroctva. 
    Mali je ekonomicky zaostalé, prehliadané bolo už v časoch francúzskej kolonizácie. Tri štvrtiny obyvateľov majú denne k dispozícii najviac jeden dolár. Mali prehĺta púšť tempom 48 kilometrov ročne, pričom aj predtým tu bolo minimum obrábateľnej pôdy. Nič preto nenasvedčuje, že sa situácia v Mali zlepší. 

    Toxicky rozbité Somálsko 

    Somálsko je typickým zlyhávajúcim štátom, ktorý sa rozpadol na niekoľko regiónov. Niektoré viac-menej fungujú a sú nezávislé či autonómne (Somaliland, Puntland), ďalšími zmieta chaos. V Somálsku sa zrodila islamistická milícia Aš-Šabáb, jedna z najtvrdších organizácií svojho druhu na svete, ktorá neútočí len doma, ale aj v susednej Keni. Nešťastnú krajinu navyše zasiahlo v rokoch 2010 až 2012 rovnako ako tento rok sucho. Aby toho nebolo dosť, krajinu v roku 2004 zasiahla vlna cunami, ktorá údajne pri somálskom pobreží rozniesla toxický odpad. Ten sem zhadzujú špecializované mafie využívajúce, že somálske vody nestráži žiadna armáda. S tým súvisí regionálne špecifický a globálne známy odbor podnikania, pirátstvo. 

    Ropne zaľudnená Nigéria

    Nigéria je so svojimi 178 miliónmi obyvateľov najľudnatejším štátom Afriky. Je tiež piatym najväčším svetovým vývozcom ropy a v jeho najväčšom meste Lagos žijú dve desiatky miliónov ľudí. Pri takýchto počtoch nemôže byť prekvapivé, že Nigéria je veľkým „exportérom emigrantov“. Čo sa týka diania vnútri Nigérie, najväčšiu pozornosť pútajú excesy islamistov z organizácie Boko Haram, ktorá operuje na opomínanom severovýchode krajiny, ktorá z dievčat robí sexuálne otrokyne. Nigéria je tiež nábožensky rozdelená jedna ku jednej medzi moslimami žijúcimi na severe a kresťanmi z juhu. Napätie medzi oboma komunitami sa zdá byť trvalé, hoci premenlivé čo do intenzity. Ešte pred niekoľkými rokmi sa v nábožensky zmiešaných mestách povaľovali mŕtvoly v prašných uliciach po tom, čo sa jedna z komunít cítila ublížená. Zdrojom trvalých rozporov je tiež počínanie holandsko-britskej ťažobnej spoločnosti Royal Dutch Shell. Patrí jej šesťdesiat percent ropných polí a podľa ekológov na juhu Nigérie donedávna vcelku nehanebne ničila životné prostredie.

     

    - Reklama -