Tak takéto vysvedčenie si Putin za klobúk nedá. Prečítajte si, v čom všetkom údajne ruský vodca zlyhal a prečo je impotent

    0
    Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin (Autor: SITA)

    Na vlnách Českého rozhlasu Plus spolu hovorili novinárka Petra Procházková a český politik a diplomat Jaroslav Bašta. Konfrontovali Zubovovu teóriu, že v Rusku dôjde už tento rok k spoločenským nepokojom pre situáciu na Kryme a v Donbase.

    Patologicky posadnutý túžbou zostať pri moci

    Bašta tvrdil, že to až také horúce s tými revolúciami nemusí byť, len sa skrátka „uzatvára kruh“ prezidentského pôsobenia Vladimira Putina. Keď nastupoval, bola ropa veľmi lacná, počas jeho funkcie jej cena dosť stúpla, teraz však zasa padá na svoju niekdajšiu úroveň. Problém Ruska ale vidí skôr v západných sankciách. „Vladimir Putin je pragmatický politik, ktorý robí všetko pre to, aby v jeho krajine zostala stabilita, a on tak ostal čo najdlhšie na čele štátu,“ povedal Bašta s tým, že v Rusku rozhodne je priestor pre zlepšenie.

    Oponovala mu novinárka Lidových novín Petra Procházková, ktorá ruskú situáciu vidí takmer tak čierno ako Zubov. „Šestnásť rokov vlády Vladimira Putina bolo premárnených. Hojné roky, ktoré má Rusko za sebou a ktoré spôsobila vysoká cena ropy, sa premárnili, a neurobili sa žiadne zásadné reformy,“ vysvetlila. Kým bude Putin na čele, rozhodne sa podľa nej nič nezmení.

    „Prezident Putin je až patologicky posadnutý túžbou zostať pri moci počas ďalších dvoch volebných období, čo mu ruská ústava umožňuje, a urobí všetko pre to, aby nedošlo k otrasom, ktoré by ohrozili jeho víťazstvo vo voľbách,“ uviedla Procházková.

    Žiadny blahobyt, len krásne sľuby

    Server Strážny pes nechal preložiť pasáže z textu Vladislava Inozemcevova, profesora ekonómie a riaditeľa moskovského Centra postindustriálnych štúdií. Ten Rusku predpovedá krušné časy a vyčíta vláde, že nevyužila možnosť a neuskutočnila toľko potrebné reformy v čase, keď na to boli peniaze. „Veď predsa práve hlave ruského štátu najviac zo všetkých vďačíme, že môžeme so zatajeným dychom sledovať pohyb cien ropy, a menovite jeho politika viedla k tomu, že okrem energetických surovín nemá Rusko už nič iné vo vrecku,” napísal Inozemcev.

    Ekonomika sa vracia do čias krízy, priemerná mzda klesá a Rusko navyše nevyváža zďaleka toľko ropy a plynu ako predtým. A všetku moc majú obrie korporácie. V čase ruského ekonomického boomu však krajiny ani neinvestovali do infraštruktúry, ako je za takýchto čias zvykom. Ako príklad uviedol súčasnú Čínu.
    Žiadne stavby železníc, plynofikácia či napríklad dokončenie od 90. rokov rozostavanej diaľnice medzi Moskvou a Petrohradom, k ničomu takému nedošlo. Rusko sa ani nezvládlo zbaviť svojej závislosti od nerastných surovín. „Kde je ten blahobyt? Neexistoval skôr a nie je ani dnes. Jediné, čo pretrváva, sú krásne sľuby, každý rok na nerozoznanie od tých predchádzajúcich.

    Inozemcev pochybuje aj o ruskom úsilí v Sýrii. K dlho vyhliadnutému úspechu bude treba oveľa viac prostriedkov, než aké má Rusko samo. „Štát riadi človek, ktorý toho veľa hovorí, ale nie je ochotný urobiť prakticky nič konkrétne a ktorý sa už viac ako desať rokov spolieha len na pozitívne trendy prichádzajúce zvonka. Je to veľmocenská impotencia,“ napísal Inozemcev s tým, že jediné, čo ruská vláda dokáže, je dookola opakovať „banálne slogany“.

    Autor: spa

     

    - Reklama -