Prímerie vydržalo necelý týždeň, keď ho ako prvé porušili Spojené štáty, ktoré bombardovali pozície sýrskej armády. Američania sa za svoj čin ospravedlnili a označili ho za omyl. Reakcia na seba však nenechala dlho čakať a hneď ďalší deň došlo k náletom na humanitárne konvoje OSN. Za tie sa však už nikto neospravedlnil a za ich strojcu bola označená Asadova armáda a Rusi. Prímerie bolo vážne narušené a aktuálne bombardovanie Aleppa ho zrejme pochovalo úplne.
Ako uvádza americký denník The Washington Post, pri nálete bolo na Aleppo zvrhnutých najmenej sto bômb a zahynulo viac ako osemdesiat obyvateľov mesta. Očití svedkovia opisujú letecké údery ako najintenzívnejšie od začiatku vojny, ktorá si vyžiadala viac ako 300 000 životov. „V Aleppe je desivá situácia. Na uliciach ležia mŕtvi ľudia a mesto zachvátil požiar, ktorý sa vymkol kontrole. Ľudia nemajú kam uniknúť. Je to koniec sveta,“ cituje denník Ammara al-Selma z organizácie White Helmets.
Nemenej pesimisticky sa vyvíja situácia aj na diplomatickom poli. Stretnutie amerického ministra zahraničia Johna F. Kerryho s jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom skončilo veľmi rýchlo a, netradične, po ňom nebolo vydané ani žiadne vyhlásenie. Ale Lavrov konštatoval, že Spojené štáty musia uznať, že sýrsky prezident Bašár Asad predstavuje jedinú životaschopnú možnosť v boji proti terorizmu. „Terorizmus môžeme poraziť len spoločnými silami,“ dodal Lavrov.
Výroky ruského ministra zahraničia podľa The Washington Post naznačujú, že Rusko a Sýria stále veria vo vojenské víťazstvo bez nutnosti dodržiavať prímerie. „Dôvera v prímerie bola narušená americkým útokom na pozície sýrskej armády. Ale dohoda o prímerí bola zrejme odsúdená na zánik už dávno predtým, pretože Asad opakovane avizoval svoj zámer dobyť všetky územia ovládané povstalcami, ktorých nazýva teroristami,“ píše americký denník.
The Washington Post ďalej zdôrazňuje podporu šiítskych milícií z Iraku a Afganistanu, rovnako ako Hizballáhu z Libanonu a iránskych vojenských síl, ktoré umožnili dokončiť obkľúčenie Aleppa niekoľko dní pred prímerím. „Rusi si boli vedomí, že ich stratégia prináša svoje úspechy aj bez prímeria. Pozície Asada sa posilňujú a ruské strategické ciele sú naplnené. Nebol teda žiadny vážny dôvod na to, aby sa usilovali o zastavenie paľby,“ tvrdí Jeff White z Inštitútu pre blízkovýchodnú politiku.
„Zostáva otázkou, či by vôbec boli Rusi schopní presvedčiť Asada, aby konal v súlade s dohodou o prímerí. Rovnako ako je značne nejasné, či by o tom istom boli schopní presvedčiť Američania povstalcov. Washington aj Moskva navzájom preceňujú svoju úlohu v získaní kontroly nad podporovanými subjektmi, ktoré sú zapojené do konfliktu,“ konštatuje bývalý americký veľvyslanec v Sýrii Robert Ford.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
