Podľa jeho slov ho uväznili bezdôvodne. Keď sa vraj nejakému vojakovi nepáčite, uväzní vás. „Videl som ľudí, ktorí umierali, a niektorí ľudia boli naozaj, naozaj veľmi zranení a vy ste im nemohli pomôcť. Neexistuje spôsob, ako,“ uviedol Kamal o situácii vo väzení.
Do Európy prišiel aj pre finančné problémy rodiny. V dôsledku vojny je v Sýrii totiž veľmi draho. Kamal tak chce svojim štyrom súrodencom posielať peniaze. Otca majú v Spojených arabských emirátoch a vrátiť sa pre hrozbu väzenia nemôže. Aj napriek tomu Kamal verí, že sa jedného dňa všetci stretnú.
Kamal sa do Nemecka, kde je už päť mesiacov, dostal cez Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko a Rakúsko. „Všade po ceste sú lupiči. Chcú skrátka len peniaze. A situácia na mori medzi Tureckom a Gréckom je naozaj zlá,“ povedal.
V Nemecku sa vraj stretáva s ľuďmi, ktorí nemajú radi utečencov. „A chápem ich, niekedy s nimi súhlasím, vzhľadom na to, že sa obávajú o svoju krajinu, o Nemecko,“ vyjadril sa. Nie je vraj jasné, kto všetko je medzi miliónom prichádzajúcich, môžu tam byť aj zlodeji, lupiči a teroristi. Nie všetci však prichádzajú len sedieť a jesť, vysvetľuje Kamal.
Spoločne s Kamalom sa na projekte Příběhuprchlíků.cz zúčastnila aj učiteľka Gharam. Tá okrem iného opísala svoj pobyt v utečeneckom tábore, kde mala problém s nemoslimskými rodinami. „Mali návštevy a problémy, potom som to už nemohla vydržať – nie preto, že som zahalená, ale oni už to s opíjaním a narážkami preháňali, a vyhrážali sa, že k nám vtrhnú a zneuctia nás,“ povedala Gharam. Podľa nej však nemecká spoločnosť utečencov prijala. „A existujú ľudia, ktorí cítia naše vnútorné bolesti a ťažkosti v našich životoch,“ uzavrela.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
