Svoje funkcie ponúkli Sulík aj Bugár. Ako to dopadlo? Už asi tušíte

    0
    Richard Sulík a Béla Bugár (Autor: TASR)

    Stranu Sloboda a Solidarita (SaS) povedie do nadchádzajúcich parlamentných volieb jej súčasný predseda Richard Sulík. Miesto predsedu strany a líderské miesto na kandidátke ponúkol Robertovi Mistríkovi.

    Ako uviedol Sulík v sobotu na Kongrese strany SaS v Bratislave, ten to však odmietol. 

    “Robert Mistrík dostal ponuku a rozhodol sa ju z osobných dôvodov neprijať,” povedal Sulík. Jeho odmietnutie neprijal Sulík s radosťou ani smútkom, ale ako fakt, na základe ktorého považuje debatu o volebnom lídrovi za ukončenú.

    Poznamenal, že do najbližších parlamentných volieb povedie stranu ako jej predseda on. “Dovtedy čakám, že sa strana zomkne za jej predsedom a volebným lídrom,” poznamenal Sulík.

    Sulík počas tlačovej konferencie potvrdil, že o rok končí jeho funkčné obdobie predsedu strany a na túto funkciu bude opäť kandidovať.

    “Je možné, že budem mať protikandidáta alebo protikandidátov. Je možné, že členovia si zvolia niekoho iného. Toto budem, samozrejme, plne rešpektovať, ale takisto budem k dispozícii, keby mali členovia pocit, že mám ďalšie funkčné obdobie viesť stranu SaS,” povedal Sulík. 

    Sulík: Všetko je v horšom stave ako v roku 2006

    Predseda SaS poukázal na to, že všetko je v horšom stave ako v roku 2006, kedy prevzal krajinu Smer-SD. Podľa neho strana pozná problémy ľudí a má aj riešenia, ktoré sú podľa neho “poctivé a funkčné”.

    “Máme odhodlanie spraviť našu krajinu lepšou. Všetko sme si museli oddrieť,” poznamenal Sulík.

    Predseda liberálov počas príhovoru uviedol, že strana bude bojovať, aby čím viac z ich riešení dokázali aj presadiť. “Na to sme vznikli a desať rokov sa pripravovali,” povedal Sulík.

    Ako doplnil, zloženie kandidátky strany do parlamentných volieb by chcel zostaviť z členov strany. Poukázal aj na to, že s riešeniami pôjde strana medzi ľudí.

    “Do volieb zostáva niekoľko mesiacov a musíme znovu dokázať, že myšlienky modernej liberálnej pravice majú na Slovensku svoje miesto,” povedala podpredsedníčka strany Jana Kiššová. Verí, že sa strane vráti dôvera voličov, ktorých stratili a postupne strácajú.

    Poukázala aj na to, že v súčasnosti sa prehodnocujú chyby strany. “Musíme sa zmobilizovať a zomknúť sa okolo idey, na základe ktorej sme vznikli a vyvarovať sa chýb, o ktorých vieme, že chybami sú. Verím, že budeme mať silu aspoň interne ich pomenovať,” uviedla Kiššová.

    Podľa nej osobitná zodpovednosť leží na predsedovi strany.

    Mistrík vo svojom prejave SaS poradil, že ak sa chce strana posunúť dopredu, musí meniť optiku a otvárať aj nové témy.

    “Kto nenaskočí v politike na ducha doby, je odsúdený na zánik,” vyhlásil Mistrík. Ako doplnil, “na rozdiel od iných otcov zakladateľov Richard nie je na stoličke prilepený a odchod pre neho nie je tabu.”

    Galko nevedel povedať, či by chcel SaS šéfovať

    Podpredseda strany SaS Ľubomír Galko počas tlačovej konferencie na otázku, či by sa chcel stať predsedom strany, nevedel odpovedať.

    Podľa jeho slov v prípade, že by sa tak rozhodol, dozvie sa to najskôr jeho najbližšie stranícke prostredie, členovia strany a až potom médiá.

    Podľa Kiššovej je Sulík “správne na tom mieste, tak ako je.” Ako doplnila, to však neznamená, že sa v strane nemôže hovoriť o problémoch. 

    Delegáti v sobotu počas kongresu zvolili aj troch nových členov Republikovej rady SaS. Ide o Branislava Gröhlinga a Romana Foltina. Nahradili Michala Brósku a Luciu Ďuriš Nicholsonovú, ktorým sa končí funkčné obdobie.

    Radoslav Pavelka bol za člena zvolený opätovne. Republiková rada je najvyšší orgán medzi kongresmi, má 13 členov. 

    Ani v Moste sa šéf nemení

    Predseda Mosta-Híd Béla Bugár opäť ponúkol strane svoju funkciu. Tá to neprijala. Bugár to potvrdil po sobotňajšom rokovaní Republikovej rady strany v Bratislave. V súvislosti s koalíciou uviedol, že situáciu nevníma tak, že by mali byť predčasné voľby.

    Strana zároveň avizovala, že chce spolupracovať so subjektmi, ktoré podporujú regióny, nielen menšinovými. Diskutovať chce najmä s mimoparlamentnými stranami a združeniami. Tým stranám, s ktorými sa vie dohodnúť, ponúka Most-Híd miesta na svojej kandidačnej listine. 

    Bugár poukázal, že po budúcich parlamentných voľbách by menšiny nemuseli mať zastúpenie v Národnej rade SR.

    Most chce rokovať najmä s mimoparlamentnými stranami a združeniami 

    “Naša strana, ako jediná parlamentná strana priamo zameraná na podporu regiónov a menšín si uvedomuje zodpovednosť, preto sme sa rozhodli ponúknuť spoluprácu každej strane, ktorá zdieľa naše hodnoty, pre ktoré sme sa pred desiatimi rokmi rozhodli a ktoré priniesli nespochybniteľné merateľné výsledky,” povedal na tlačovej konferencii Bugár.

    V nasledujúcich týždňoch chce Most-Híd rokovať najmä s mimoparlamentnými stranami a združeniami v prospech posilnenia ponuky pre regióny a národnostné menšiny.

    “Stranám, s ktorými sa vieme dohodnúť, ponúkame miesto na našej kandidátke do parlamentných volieb,” doplnil Bugár.

    Predsedníctvo má osloviť politické strany a zduženia a pripraviť návrh na spoluprácu. Most-Híd čaká aj výročný snem, ktorý má rozhodnúť o budúcom smerovaní strany. 

    Bugár reagoval na Danka

    Bugár reagoval aj na odkaz predsedu SNS Andreja Danka, že ak bude Most-Híd hlasovať za opozičnú novelu zákona o štátnom jazyku, bude to porušenie koaličnej zmluvy.

    “Možno toto má byť dôvod na vyvolanie predčasných volieb, ale to nie je náš problém, ale ich,” uviedol Bugár. Dodal, že Most-Híd môže právnu normu podporiť a v prvom čítaní to aj urobí. Hovorí však aj o potrebe novelu vylepšiť.

    Ak prejde do druhého čítania, Most-Híd právnu normu podporí v druhom čítaní až po jej vylepšení.

    - Reklama -