O migrantov sa na úrade práce v Drážďanoch stará Andreas Babuke. Podľa jeho odhadu sa o prácu zaujíma zo štyroch tisíc prichádzajúcich ľudí asi 2 500, pričom väčšinou ide o mladých mužov. Ženy vraj muži nepustia. „Prípadne nemajú žiadne vzdelanie alebo sa starajú o deti,“ tvrdí Babuke. Ten už pracuje ako poradca pre migrantov viac ako rok.
Utečenci ako účastníci azylového konania môžu podľa všetkého začať pracovať po troch mesiacoch. „Keď chodia pravidelne do práce a susedia vidia, že ráno odídu a vracajú sa popoludní, tak k nim majú iný vzťah ako k niekomu, koho vidia celé dni vysedávať na stanici,“ tvrdí Babuke s tým, že zamestnanie je v azylovom procese určite plus.
Zároveň však dodáva, že polovica migrantov nemá vôbec žiadnu kvalifikáciu, s čím firmy pôvodne nepočítali. Dokazuje to aj štúdia, ktorá analyzovala 2 800 utečencov vo veku od 18 do 69 rokov. Všetci z nich dostali v rokoch 2008 až 2012 azyl a povolenie na pobyt. Väčšina z nich však vykonáva pomocné práce. 16 percent z nich dokonca nenavštevovalo žiadnu školu, ďalších sedem percent má len základné vzdelanie.
Muži, ktorí pracujú častejšie ako ženy, sú zamestnaní v gastronómii, maloobchode a v dopravných alebo upratovacích firmách. Okrem nedostatku kvalifikácie narážajú migranti aj na skutočnosť, že nevedia, ako začať podnikať. Šesť z desiatich domácností tak vraj poberá nejakú formu sociálnej dávky, napríklad podporu pre dlhodobo nezamestnaných.
