Na kongres neprídu podpredsedovia strany Ľubomír Galko, Jana Kiššová ani predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová. Svojou neúčasťou chcú dať signál, že budú chrániť základné demokratické princípy v strane.
Kiššová, ako aj Galko tvrdia, že Sulík má od nich mandát predsedu, ako aj volebného lídra až do júna 2020, keď sa má konať riadny snem. Na ňom sa mal pôvodne voliť aj predseda strany.
Šéf SaS uviedol, že stanovy strany umožňujú zvolať mimoriadny kongres a voliť predsedu aj skôr.
“Keď sa ozvali hlasy, že niekto iný má záujem kandidovať, nepoznám demokratickejší spôsob, ako umožniť mu to,” povedal Sulík pre TASR.
Galko reagoval, že takéto hlasy sa objavili v súvislosti s termínom jún 2020. “Tak, aby prípadní záujemcovia mali dostatok času na vnútrostranícku kampaň, spočívajúcu napríklad v spracovaní programu, zorganizovaní stretnutí s členmi a podobne,” pripomenul.
Podľa Blahovej vyvolalo zvolanie kongresu v strane napätie a Sulík týmto krokom hazarduje s podporou voličov SaS. Blahová tiež dodala, že Sulík nemá žiadneho protikandidáta na post predsedu strany.
Šéfa SaS budú na mimoriadnom kongrese voliť na ďalšie štyri roky. Účasť na ňom potvrdila podľa hovorcu strany Róberta Bučeka väčšina členov.
