Sulík a Mikloš si na stretnutí poriadne skočili do vlasov. Ja by som takého veľkého geroja na tvojom mieste nestrúhal, zaznelo. Došlo aj na moslimov, multikulturalizmus a Rusko

    0
    Ivan Mikloš a Richard Sulík (Autor: TASR)

    Mikloš v úvode debaty vyslovil myšlienku, že s výsledkom brexitu nie je spokojný nikto. Platí to podľa neho aj o najväčšom euroskeptikovi a lídrovi Strany nezávislosti Veľkej Británie Nigelovi Faragovi. „Síce presadil to, čo dlho presadzoval, ale úplne stratil agendu. On nemá žiadnu pozitívnu agendu, žiaden program, jeho jedinou agendou bol boj proti Európskej únii,“ povedal Mikloš a vyjadril prekvapenie, že Sulík Britom k výsledku nedávneho referenda zagratuloval.

    Sulík na svoju obranu zopakoval svoju tézu o pozitívnosti brexitu pre Britov. Na rozdiel od Slovenska totiž Briti nedostávajú eurofondy, nie sú v Schengene a nemajú euro. „A to štvrté, spoločný trh, tak to si myslím, že si veľmi dobre dohodnú… Ja to vidím tak, že to rozhodnutie vôbec nie je také zlé,“ konštatoval Sulík, ale zdôraznil, že Briti budú musieť mať osvietenú vládu.

    Naivný účtovnícky prístup?

    Argumenty Sulíka Mikloš odmietol, keďže podľa jeho názoru bude musieť Británia v prípade svojho zotrvania v priestore voľného trhu rešpektovať pravidlá EÚ, nebude môcť obmedziť voľný pohyb osôb a jediné, čo sa zmení, je, že Británia nebude (tak ako je to teraz v prípade Nórska) za rokovacím stolom. „A je to zle aj pre nás, keďže Británia bola vždy tou krajinou, ktorá obhajovala slobodu podnikania, nižšiu byrokraciu, menšie zasahovanie štátu, vyššiu konkurencieschopnosť. Čiže ten hlas Británie bude chýbať pre celú Eúropu,“ uviedol. EÚ je podľa Mikloša projektom, v ktorom každý vyhráva, teda „win win“ situáciou, z ktorej ťažia aj Briti. Sulíkov argument o eurofondoch naopak označil za „naivný účtovnícky prístup“. Kritizoval tiež mýty okolo Európskej únie, pre ktoré môže podľa neho dôjsť k zrúteniu Schengenu.

    Mali sa spýtať mňa

    „Schengen sa zrúti preto, lebo máme absolútne neschopnú Európsku komisiu, ktorá sa potáca od krízy ku kríze. To nemá nič s tým dočinenia, čo tu šírim ja alebo šíria iní,“ reagoval saskársky europoslanec. Pri brexite dodal, že víťazi kampane za odchod z EÚ sú výsledkom referenda zaskočení: „Nerátali s tým… Mali sa spýtať mňa, bol by som im rovno povedal, že to vyhrajú.“

    Ja by som takého veľkého geroja na tvojom mieste nestrúhal

    „Mňa fascinuje, ako Richard Sulík všetko vie,“ povedal následne Mikloš, podľa ktorého padajúce trhy po brexite nezodpovedajú tvrdeniu Sulíka o výhodnosti brexitu. „Ivan, pozri, zosmiešňovať je jednoduché, ale skrátka som to vedel, lebo sa tomu venujem…“ kontroval Sulík. „Ale Cameron s Borisom Johnsonom (exstarosta Londýna a šéf kampane za brexit – pozn. redakcie) sa tomu nevenovali,“ pokračoval Mikloš. „Ivan, ja ti neskáčem do reči… Ja som už začiatkom roka 2010 vedel, že všetky peniaze do Grécka sú vyhodené von oknom, ja by som takého veľkého geroja na tvojom mieste tu nestrúhal – byť podpísaný pod tým, že Slovensko prišlo o dve miliardy,“ nedal sa predseda liberálov. „Ekonomické argumenty sú na strane brexitu. To, čo je proti brexitu, to sú také tie jalové reči – veľkí Európania, win win situácia, musíme byť spolu, máme veľký trh, blablabla,“ pokračoval Sulík s tým, že pád trhov a libry bol len dočasný. Súhlasil však s Miklošom, že odchod euroskeptických Britov EÚ zabolí. Obaja ekonómovia sa pritom zhodovali, že bezbrehá integrácia nie je žiaduca a že EÚ nie je bezchybná.

    Mýty či nie?

    Mikloš sa následne znova vrátil k mýtom o EÚ, ktoré podľa jeho názoru pomáhajú šíriť euroskepticizmus. „Napríklad ten mýtus o obrovskej byrokracii… Viete, koľko je rozpočet EÚ? Okolo jedného percenta hrubého domáceho produktu EÚ… Verejné výdavky jednotlivých členských krajín sú v priemere okolo 36 do 52 percent,“ ozrejmil Mikloš a konštatoval, že reči o nadmernej byrokratickej hydre v Bruseli sú nezmyselné. Tento argument však Sulík označil za nekorektný, keďže do verejných výdavkov štátov sú započítané výdavky na verejné služby, ako sú polícia, súdy, zdravotníctvo, školstvo či sociálne dávky. „Ja som ani netvrdil, že problémom je veľká administratíva, ale regulačná zúrivosť,” uviedol.

    Trošku hnedučkí

    Sulík neskôr v diskusii konštatoval, že súčasné veľmi proúnijné naladenie európskych štátov sa môže zmeniť po tom, ako dôjde k zmene vlád – napríklad, ak v Rakúsku voľby vyhrá euroskeptická Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Odmietol tiež pohľad vedúceho diskusie Havrana, že takíto politici sú „trošku hnedučkí“. „Toto je to, čo považujem za nešťastné. Pretože keď sa človek rozhodne povedať pár kritických slov, tak je hneď označený za nejakého extrémistu, fašistu,“ povedal Sulík.

    O Ukrajine

    Diskusia sa tiež dotkla aj Ukrajiny. „Na Ukrajine zomrelo na Majdane 100 ľudí preto, že chcú byť v tej Európe,“ povedal Mikloš, ktorý teraz pôsobí ako poradca ukrajinského ministra financií. „Ukrajina je tu! Za Kaliňáka!“ ozvalo sa vzápätí z obecenstva. „Ukrajina nie je tu… Na Ukrajine je priemerný plat 150 eur. Priemerný dôchodok je 30 eur,“ reagoval Mikloš na pána z davu a dodal, že EÚ je pre Slovensko jednoznačne výhodným projektom.

    Nesledujem tvoje výroky podrobne, ale bol si za hranicou

    Mikloš v diskusii kritizoval politickú korektnosť a volal po lídroch, ktorí sú schopní pomenovať problémy. Kritizoval však to, čo nazval šírením mýtov o imigrácii. „Obávam sa napríklad, že tam, kde si ty osobne zašiel v oblasti šírenia antiimigračnej rétoriky, že to bolo za hranicou,“ zaťal Mikloš do Sulíka.

    Toto tvrdenie sa, pochopiteľne, Sulíkovi ani trochu nepáčilo. „Mohol by si povedať nejaký konkrétny výrok, ktorý považuješ, že je za čiarou?“ „Nesledujem tvoje výroky tak podrobne…“ reagoval Mikloš, keď mu skočil Sulík do reči: „Ale vieš, že sú za čiarou… No, super!“ Šéf liberálov však sám svoje kontroverzné výroky pripomenul. „Nechcem žiť v krajine, kde sa rodí viac moslimských detí ako nemoslimských. No, zabite ma, no, nechcem! Ja som sa sem vrátil na Slovensko, aby som žil medzi kresťanmi,“ povedal Sulík. Mikloš vo svojej reakcii zopakoval, že Sulíkove výroky nesleduje a dodal, že politika je o vnímaní a percepcii. Sulíkove výroky sú pritom vraj vnímané ako za hranicou tými, s ktorými sa Mikloš stretáva. Bývalý podpredseda vlády za SDKÚ zároveň podporil diskusiu o kvótach a zavedenie mechanizmu na prerozdeľovanie ľudí. Opačný postoj podľa neho ohrozuje schengenský systém voľného pohybu.

    Mikloš: Nemôžem voliť SaS

    Mikloš dodal, že je tiež proti multikulturalizmu a politickej korektnosti, ale napriek „najlepšiemu ekonomickému programu SaS“ nie je Sulíkovu stranu schopný voliť. „Ja som nemohol a nebudem nikdy SaS voliť, pokiaľ SaS bude tvojimi ústami tvrdiť, že ty nevieš, čo je geopolitika, že na Ukrajine je to nerozhodne medzi Rusmi a Američanmi,“ uviedol. Hovoril aj o hrozbe, ktorú pre Európu predstavuje ruská zahraničná politika nielen na Ukrajine. „Všimnite si, ako v Európe klesá ochota a podpora predĺženia sankcií voči Rusku. Ja som presvedčený, že predĺženie sankcií by malo byť nespochybniteľnou prioritou Európy,“ povedal.

    Diskusiu uzavreli vyjadrenia politikov k otázke: Prežije Únia? Podľa Sulíka áno, ak sa však spoločenstvo bude zameriavať na voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. „Vtedy výrazne zvýši šance nielen na svoje prežitie, ale aj na to, že bude viac akceptovaná. „Ja dúfam a verím, že prežije. Nie som si istý, či Schengen prežije,“ uzavrel Mikloš.

    - Reklama -