Podľa Sulíka zatiaľ nie je jasné, ako bude štátna pomoc vyzerať.
„Ide o to, nájsť primeranú rovnováhu medzi tým, aby to štát veľa nestálo, ale aby oni neposielali ľudí na nezamestnanosť,” povedal.
Veľké firmy podľa Sulíka majú určité rezervy, na konečné riešenie preto môžu aj niekoľko týždňov počkať.
„Budeme veľmi intenzívne hľadať riešenie najmä pre veľké firmy. Pre tie malé, kde potrebujeme univerzálne riešenie, pretože ich je strašne veľa, sa to našlo,” dodal minister.
Jednou z možností štátnej pomoci firmám je takzvaný kurzarbeit, teda združenie prostriedkov štátu a zamestnávateľa na mzdy zamestnancov počas krízy. Pokiaľ by zamestnávateľ zamestnancov prepustil, musel by po obnovení výroby sčasti hľadať nových pracovníkov a mal by náklady s ich zapracovaním.
Štát by, naopak, musel platiť nezamestnaným sociálne dávky.
Spoločnú európsku schému riešenia rizika zvyšovania nezamestnanosti s využitím kurzarbeitu navrhuje Európska komisia (EK).
Podľa europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS) vytvára návrh komisie jednotný a jednoduchý spoločný mechanizmus pre všetky členské štáty, ako čo najlepšie a najefektívnejšie dotovať ohrozené pracovné miesta.
