Súdna inštancia so sídlom v Luxemburgu upozornila, že nariadenie č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov, ktoré stanovuje, že pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, poberá na území iných členských štátov rovnaké sociálne dávky ako domáci pracovníci, bráni právnej úprave členského štátu, ktorá podmieňuje nárok na príspevok vyplácaný niektorým vrcholovým športovcom, ktorí reprezentovali tento členský štát alebo jeho právnych predchodcov v rámci medzinárodných športových súťaží, podmienkou, aby uvedený žiadateľ bol štátnym príslušníkom tohto členského štátu.
Problémom bolo, že nemá slovenskú štátnu príslušnosť
Súd v tlačovej správe pripomenul, že spor sa týkal českého štátneho príslušníka (štátnu príslušnosť si zvolil pri rozdelení federácie) s pobytom na území Slovenska, ktorý ako športový reprezentant Československej socialistickej republiky získal zlatú medailu na Majstrovstvách Európy a striebornú na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji.
Sťažovateľovi U.B. bola zamietnutá žiadosť o priznanie príspevku zavedeného v prospech niektorých vrcholových športovcov, ktorí reprezentovali Slovensko, a to z dôvodu, že nemá slovenskú štátnu príslušnosť.
Dotknutá osoba bola pri vstupe Slovenskej a Českej republiky do EÚ zamestnaná na základnej škole a vo výkone tejto práce pokračovala aj po vstupe do EÚ.
Žalujúca strana ocitla v situácii migrujúceho pracovníka
Súdny dvor najskôr konštatoval, že predmetný príspevok je vylúčený z pôsobnosti nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Podľa súdu sa na daný príspevok nevzťahuje pojem “dávka v starobe”.
Súdny dvor spresnil, že podstatným cieľom daného príspevku je odmeniť jeho príjemcov za výsledky, ktoré dosiahli v športovej oblasti pri reprezentácii svojej krajiny — uvedený príspevok je financovaný priamo štátom, mimo zdrojov vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia a vypláca sa len úzkemu počtu športovcov.
Súd dodal, že vyplácanie tohto príspevku nezávisí od nároku príjemcu na poberanie starobného dôchodku, ale len od podania žiadosti v tomto zmysle zo strany príjemcu.
Podľa Súdneho dvora EÚ sa žalujúca strana ocitla v situácii migrujúceho pracovníka a z rovnakého titulu ako pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi hostiteľského štátu, má možnosť získať odmenu za výnimočné športové výsledky, ktoré dosiahol pri reprezentácii tohto štátu alebo jeho právnych predchodcov.
Slovensko príspevok nemôže odoprieť, skonštatoval Súdny dvor
Súdny dvor zdôraznil, že dôsledkom tohto príspevku je aj priznať jeho poberateľom osobitnú spoločenskú prestíž založenú na športových výsledkoch.
V dôsledku toho Súdny dvor konštatoval, že Slovenská republika ako členský štát EÚ, ktorý takýto príspevok priznáva pracovníkom, ktorí sú jeho vlastnými štátnymi príslušníkmi, ho nemôže odoprieť pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, bez toho, aby sa dopustil diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.
