Nedostatočný počet kandidátov, pokiaľ ide o získané mandáty v mestských a obecných zastupiteľstvách, konštatovali samotné krajinské pobočky AfD, celkový rozmer problému však nie zatiaľ jasný. Podľa vyjadrení krajinských predstaviteľov strany sú takéto prípady len ojedinelé.
Na území Saska-Anhaltska získala AfD napríklad v meste Aschersleben päť kresiel v zastupiteľstve, do volieb však postavila len jedného kandidáta. Saská pobočka AfD sa už skôr sťažovala, že nedokáže obsadiť posty v niektorých obciach, keďže nezávislí uchádzači nechceli byť zaradení na kandidačné listiny tejto strany pre údajné obavy z pracovného znevýhodnenia či znevažovania.
Pravicovo-populistická AfD bola založená vo februári 2013, pričom v roku 2017 získala prvýkrát zastúpenie v Spolkovom sneme. Po otvorení nemeckých hraníc pre státisíce imigrantov v roku 2015 sa začala profilovať ako pravicovejšia, protiprisťahovalecká sila, deklaruje však, že v nej nie je miesto pre neonacistov a aktívne sa snaží zbavovať členov, ktorí spochybňujú holokaust či otvorene preberajú nacistický slovník.
V minulovíkendových eurovoľbách dosiahla AfD najväčší úspech práve vo východných spolkových krajinách. Zvíťazila v Brandenbursku či Sasku, kde získala 19,9, resp. 25,3 percenta odovzdaných hlasov.
