Stále viac Grékov žije pod hranicou chudoby a Helénska republika je po Rumunsku a Bulharsku najchudobnejšia v celej Európskej únii. Na rozdiel od Cypru, Portugalska a Írska, peniaze, ktoré Únia spolu s Medzinárodným menovým fondom (IMF) naliala do Grécka, štátu nepomohli. Dnes sa Atény broja s astronomickým štátnym dlhom, ktorý sa vlani v auguste pohyboval na úrovni 180 % HDP, čo je neuveriteľných 320 miliárd eur.
Dlh štátu sa podpisuje na tých najzraniteľnejších a to sú práve ľudia žijúci pod hranicou chudoby. Tá je v Grécku nastavená na 370 eur mesačne. Akékoľvek nižšie príjmy pre Grékov znamenajú, že sa musia spoľahnúť na pomoc príbuzných či medzinárodnej charity. Na nákup základných potravín dostanú potravinové lístky.
Prípadov, v ktorých celé rodiny žijú pod hranicou chudoby, je v Grécku od začiatku ekonomickej krízy až niekoľkonásobne viac a neprestávajú pribúdať nové. Podľa údajov spoločnosti Eurostat, na ktoré sa odvoláva aj agentúra Reuters, sa musí na potravinové balíčky spoliehať až 11 000 gréckych rodín, čo je 26 000 ľudí, medzi ktorými je až 5 000 detí. Len pre porovnanie, v roku 2012 o takýto druh potravinovej pomoci v chudobe žiadalo len 2 500 a v roku 2014 to bolo 6 000 Grékov.
Pomoc nie je bezodná
Úradníčka samosprávy v Aténach a vedúca potravinovej pomoci v jednej zo štvrtí gréckej metropoly Eleni Katsouliová tvrdí, že „potreby sú obrovské“ a rastú obavy z toho, že ak to takto pôjde s Grécko aj ďalej, charity, dobrovoľní darcovia a medzinárodné organizácie už nebudú stačiť dotovať potravinovú pomoc pre také veľké množstvo ľudí.
„Máme obavy, pretože nevieme, či budeme schopní zabezpečiť potreby všetkých týchto ľudí. Sú tu rodiny s malými deťmi a sú aj dni, keď im nie sme schopní poskytnúť ani len mlieko,“ zúfa Katsouliová, ktorá denne pomáha stovkám rodín v jednej z aténskych štvrtí.
Jednou z poberateliek potravinovej pomoci je aj 73-ročná dôchodkyňa Dimitra, ktorú vo svojej reportáži predstavuje agentúra Reuters. Dôchodkyňa, ktorá kedysi sama pracovala pre Červený kríž, je teraz medzi rastúcimi davmi Grékov, ku ktorým sa dostane aspoň nejaká pomoc. Dimitra pritom nežila nikdy nad pomery a nikdy v živote nebola na dovolenke. Jej dôchodok je 332 eur mesačne, polovicu platí za malý byt v Aténach a zo zvyšku ledva vyrovná účty. So stravou sa musí spoľahnúť na pomoc humanitárnych pracovníkov.
Ekonomika stále kríva
Takýchto prípadov je v Aténach a po celom Grécku stále viac, ale vláda nedokáže napriek trom záchranným balíčkom od medzinárodných veriteľov naštartovať ekonomiku.
Pripomeňme, že v roku 2010 si Atény požičali od krajín Eurozóny a Medzinárodného menového fondu (IMF) 110 miliárd eur na 5,5 % úrok. Výmenou za to si malo Grécko utiahnuť opasok a drasticky šetriť, čo sa prejavilo sociálnymi nepokojmi a protestmi.
To však nebolo ani zďaleka všetko. V roku 2011, rok po prvom záchrannom balíčku, lídri EÚ na summite v Bruseli predĺžili splatnosť gréckeho úveru zo siedmich na pätnásť rokov a odklepli Aténam ďalší balík pomoci v hodnote 109 miliárd eur. Navyše Grécko v tom istom roku dosiahlo dohodu, podľa ktorej mu lídri Eurozóny, IMF a banky odpustili polovicu štátneho dlhu. Schodok štátneho rozpočtu tak z 25 miliárd eur klesol na 9-miliardový deficit v roku 2011.
Nepomohol však ani tretí záchranný balíček v sume 85 miliárd, ktorý celkovú sumu zapožičanú Aténam v uplynulých siedmich rokoch zvýšil na neuveriteľných 315 miliárd eur. Ani podmienky znižovania schodku štátneho rozpočtu stanovené v tomto balíčku Gréci nedodržiavajú.
Atény vedia, kto za to všetko môže
Pomocná ruka podaná Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou však Grécku iba pomohla vyhnúť sa nepríjemnému bankrotu, to je tak všetko. Škrty a úsporné opatrenia požadované veriteľmi zmenili pokles na stagnáciu, čo celkovému stavu ekonomiky a hospodárstva v krajine nepomáha pozviechať sa z krízy, ktorá juhoeurópsku krajinu ťaží už takmer desať rokov.
Grécky premiér Alexis Tsipras, ktorého vláda sa borí s klesajúcou podporou voličov, sa prednedávnom snažil presvedčiť veriteľov, ktorí blokujú uvoľnenie ďalšej časti pomoci. „Musíme byť opatrní ku krajine, ktorá je drancovaná a ktorej obyvatelia sú nútení robiť stále nové obete v mene Európy,“ povedal Tsipras v polovici februára.
Grécka vláda viní zo zodpovednosti za súčasnú situáciu, v akej sa krajina nachádza, Brusel, ktorý podľa Tsiprasovho kabinetu požadoval údajne až príliš prísne škrty a úsporné opatrenia. Pravda je, že obrovská časť peňazí z nových pôžičiek išla na vyplácanie starých dlhov.
Podľa údajov EÚ trpelo v roku 2015 viac ako 22 % Grékov „materiálnym nedostatkom“. Nezamestnanosť je navyše alarmujúca, aj keď klesla od začiatku ekonomickej krízy z 28 % na 23 %. Ekonomika Grécka sa scvrkla o štvrtinu a pre slabú kúpyschopnosť obyvateľstva zavreli svoje prevádzky tisícky podnikateľov.
Gréci dúfali, že oživenie v ekonomike prinesie tento rok, ale podľa čísel z posledného štvrťroka 2016 sa zdá, že nič také sa nechystá. Viac ako tri štvrtiny gréckych domácností trpia podľa prieskumu znížením príjmov a v tretine rodín je aspoň jeden člen nezamestnaný. Alarmujúce je, že 40 % týchto domácností musí škrtať aj z nákladov na potraviny.
- Reklama -
