Stoltenberg po mimoriadnom zasadnutí veľvyslancov NATO a Ukrajiny vyhlásil, že “Rusko musí pochopiť, že jeho akcie budú mať následky”.
Nespresnil, aké následky môžu prísť, ale pripomenul, že NATO v posledných rokoch zhromaždilo vo východnej Európe svoje sily, ktoré sú najväčšie od skončenia studenej vojny – aliancia tak urobila v reakcii na anektovanie Krymu Ruskom v roku 2014.
Stoltenberg uviedol, že konanie Ruska “vyhrocuje situáciu v regióne”. Hoci šéf NATO poznamenal, že incident z nedele “je vážny”, takisto zdôraznil, že je dôležité “pracovať na deeskalácii, na pokoji a umiernenosti”.
Stoltenberga podľa vlastných slov ukrajinský prezident Petro Porošenko v telefonáte uistil, že ak by malo byť na Ukrajine zavedené stanné právo, nebude mať negatívny vplyv na budúcoročné prezidentské voľby. Porošenko podľa šéfa NATO dodal, že “zavedenie stanného práva nezabráni práci na demokratických inštitúciách” na Ukrajine.
Počas platnosti stanného práva sú obmedzené určité slobody a práva občanov a dôsledkom môže byť aj zrušenie prezidentských volieb.
Porošenko navrhol v pondelok vyhlásenie stanného práva na 30 dní, a to po nedeľňajšom zajatí lodí ukrajinských námorných síl Ruskom, ako aj ich posádok neďaleko Krymu okupovaného Ruskom.
