Rada aktivistov a politikov vystupujúcich proti islamizácii Európy už dlhé roky tvrdí, že islamský terorizmus priamo vychádza z nariadení, ktoré obsahuje najsvätejšia kniha moslimov – Korán. Na druhej strane barikády sa však už dlhodobo presadzuje argument, podľa ktorého Korán v skutočnosti nie je násilnejší ako Biblia. Svätá kniha kresťanov vraj obsahuje ešte viac násilných pasáží. Ak teda kresťania dokážu žiť v moderných spoločnostiach mierumilovne, rovnaký životný štýl môžeme očakávať aj od moslimov.
Biblia či Korán?
Aj ParlamentnéListy.sk v minulosti informovali o „žartíku“, pri ktorom dvojica Holanďanov čítala náhodne vybraným ľuďom na ulici násilné úryvky z Koránu, a tí sa mali k nim vyjadriť. V skutočnosti však nečítali verše svätej knihy moslimov, ale verše z Biblie. Respondenti boli po odhalení knihy prekvapení, aké násilné pasáže Biblia obsahuje.
Informovali sme tiež o videu, na ktorom moslimská teologička obhajovala znásilňovanie zajatkýň ako činnosť, ktorú Korán dovoľuje. Podľa austrálskej moslimskej autorky Mariam Hakimovej sú tí, ktorí si dovolili na toto video upozorniť, “antimoslimskí bigoti, krajne pravicoví extrémisti a ľudia, ktorí budú veriť čomukoľvek zlému o moslimoch“.
Pred dvoma týždňami svet zase obleteli „senzačné“ výsledky analýzy Koránu a Biblie, ktorej autorom bol softvérový inžinier Tom Anderson. Program, ktorý Anderson vytvoril, mal pritom odhaliť, že oveľa viac násilia, zabíjania a ničenia obsahuje práve Biblia. Keďže celý Korán je kratší ako samotný Nový zákon, a pri započítaní Starého zákona sa s Bibliou nedá ani porovnávať, nebolo žiadnym prekvapením, že viac násilných pasáží našiel Anderson práve v Biblii. Samotný Andereson pritom priznal, že jeho zistenia majú len veľmi malú výpovednú hodnotu. „Chcem veľmi jasne povedať, že sme sa nesnažili potvrdiť alebo vyvrátiť, či islam je, alebo nie je násilnejší ako ostatné náboženstvá. Navyše si uvedomujeme, že Starý a Nový zákon, ako aj Korán nie sú jedinou literatúrou judaizmu, kresťanstva a islamu,“ napísal Tom Anderson na svojom blogu.
Jabĺčka s hruškami
Raymond Ibrahim, americký odborník na islam, však tvrdí, že obhajovanie Koránu, ktoré vidíme zo strany niektorých ľavicovo-liberálnych komentátorov a analýz, podobných tej Andersonovej, sú zavádzajúce a nepodložené.
„Citovanie tohto faktu (Biblia je násilnejšia) ako dôkaz toho, že Korán nemôže nabádať k väčšiemu násiliu, je pochybné. V prvom rade, tento argument absolútne ignoruje kontext, v ktorom sa násilie v týchto troch svätých písmach (Starý zákon, Nový zákon, Korán) objavuje,“ píše Ibrahim a dodáva „porovnávanie násilia v Biblii – ako v Starom tak aj v Novom zákone – s násilím v Koráne zmiešava históriu s doktrínou. Väčšina násilia v Biblii je zapísaná ako história, opis udalostí. Naopak, drvivá väčšina násilia v Koráne má doktrinálny význam. Korán používa otvorený jazyk, ktorým vyzýva veriacich, aby vykonávali násilné skutky proti nemoslimom“.
Vo svojej kritike Andersonovej analýzy tiež Ibrahim píše, že „táto štúdia zlyháva pri rozlišovaní toho, kto za násilím stojí. Jednoducho spočítava, koľkokrát sa násilný jazyk objaví. Preto majú pasáže Nového zákona, v ktorých sú kresťania a samotný Kristus perzekvovaní, rovnakú váhu ako Alahove nariadenia pre Moslimov, aby ´zabili tých ktorí sa klaňajú modlám, kdekoľvek ich nájdu – chytili ich, obkolesili a boli pripravení ich prepadnúť´ (Korán 9:5)“. Ako odborník pripomína, Korán nie je jediným svätým písmom moslimov. Smerodajný je aj Hadít, ktorý obsahuje výroky a skutky Mohameda, pričom násilné pasáže v Hadíte sú početnejšie ako tie v Koráne.
