Štáty strednej a východnej Európy Západu nič nedlhujú a majú právo odmietnuť jeho pomätené predstavy o multikulturalizme, tvrdí politilóg Petr Robejšek

15.10.2017 10:30

REPORTÁŽ Predstavy, že západné hodnoty platia všade a že je našou povinnosťou ich všade presadzovať, sú výstavným kúskom v galérii utópií, ktoré často stoja ľudské životy. V Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR to počas konferencie European Security Challenges vyhlásil politológ Petr Robejšek, keď ako hlavný rečník vystúpil v bloku s názvom Europeizácia islamu alebo islamizácia Európy? Demokratickí politici sú podľa neho oprávnení správať sa podľa západných morálnych štandardov len v prípade, že to ich protivník ocení, inak ohrozujú bezpečnostné záujmy svojich obyvateľov. Zdôraznil, že štáty strednej a východnej Európy Západu nič nedlhujú a majú právo odmietnuť jeho pomätené predstavy o multikulturalizme.

Štáty strednej a východnej Európy Západu nič nedlhujú a majú právo odmietnuť jeho pomätené predstavy o multikulturalizme, tvrdí politilóg Petr Robejšek
Foto: Archív: PR
Popis: Petr Robejšek, český politológ, ekonóm, komentátor a publicista žijúci v Nemecku

Západným spoločnostiam vládnu dekadentné elity, ktoré sú z väčšej časti omámené právami. Len tak sa dajú vysvetliť ich scestné predstavy, že západné hodnoty platia všade a že je našou povinnosťou ich všade presadzovať. Aj to zaznelo na konferencii usporiadanej think tankom Institut 2080 a politickou skupinou Európskeho parlamentu European Alliance for Freedom pod záštitou poslanca Parlamentu ČR Martina Lanka.

Jednou z častí konferencie bol aj blok s názvom Europeizácia islamu alebo islamizácia Európy? Moderovania sa ujal publicista Marian Kechlibar, ktorý sa na blogu Kechlibar.net otázkam islamizácie Európy dlhodobo venuje. Hlavným rečníkom bol mentor českej politickej strany Realisté Petr Robejšek, ktorý prvýkrát kandiduje v blížiacich sa voľbách.

V úvode svojho vystúpenia pripomenul jednu z historických udalostí, keď čínske knieža Siang bojoval v roku 638 pred naším letopočtom so silnejším štátom Šu. „Jeho vojská už boli zoradené v šíkoch, zatiaľ čo nepriateľ sa ešte len plavil cez rieku. Radcovia ho vyzývali, aby zaútočil. Nechcel. Šľachtic predsa nenapadne človeka v ťažkostiach, reagovalo knieža na ich naliehanie. Vojská štátu Šu sa začali vyloďovať a poradcovia ho opäť nútili útočiť. On im odpovedal rovnako. Povel na útok dal až v momente, keď sa nepriateľ zoradil v šíkoch. A prehral. Nie je isté, či prehral preto, že  zmäkol, bol hlúpy alebo naivný. Ale isté je, že sa západné krajiny dnes správajú rovnako. Je to tým, že dekadentné elity vládnu spoločnostiam, ktoré sú z väčšej časti omámené právami,“ konštatoval politológ a publicista Petr Robejšek.

Mŕtvym spoluobčanom už nie je humanizmus, v ktorom žili, nič platný

Len tak si možno podľa neho vysvetliť scestné predstavy, že západné hodnoty platia všade a že je našou povinnosťou ich všade presadzovať. „Táto viera je výstavným kúskom v galérii utópií, ktoré často stoja ľudské životy. K utópiám, ktoré stoja ľudské životy, patrí aj predstava, že pokrok je funkciou času, že je nezvratný. Naopak nárast slobody je možný len tak dlho a v takej miere, v akej to dovolí celková bezpečnostná situácia. V niektorých prípadoch musí byť, samozrejme, sloboda obmedzená v prospech bezpečnosti. Prečo? Mŕtvym spoluobčanom už totiž nie je humanizmus politického a právneho systému, v ktorom žili, nič platný. Preto treba na prvom mieste chrániť životy príslušníkov vlastnej spoločnosti, a to všetkými prostriedkami. Najprv treba zaistiť existenciu našej civilizácie a až potom hovoriť o slobodách a právach cudzincov, ktorí žijú alebo chcú žiť na našom území,“ zdôraznil Petr Robejšek.

Za ďalšiu utópiu, ktorá v konečnom dôsledku môže stáť ľudské životy, považuje takzvaný postmodernizmus. „Predstava, že všetky výplody ľudskej mysli, teda aj hodnoty, podľa ktorých sa spoločnosť triedi, majú rovnaký význam, sú rovnako hodnotné, a teda medzi nimi neexistuje žiadna nadradenosť, je príklad samovražednej perverzie tolerancie. Ústavy dovoľujú ostro zasiahnuť. Napríklad článok 21 Code civil des Français, francúzskeho občianskeho zákonníka, hovorí, citujem: ,Nikto, kto nepreukáže svoju asimiláciu do francúzskej pospolitosti, nemôže byť Francúz.‘ Tak sa pýtam, prečo francúzska vláda neuplatňuje svoje vlastné zákony. A odpovedám: Pretože moc tam vykonávajú dekadentní ľudia,“ vyzdvihol politológ nečinnosť francúzskej vlády.

Západu nič nedlhujeme a nemusíme prijímať jeho pomätené predstavy

Ako ďalej upozornil, nikdy nesmieme zabúdať, že vojny boli a sú hodnotovo asymetrické, lebo prečo by sme ich inak viedli. „Nepriatelia sú tí, ktorí odmietajú naše predstavy o zmysle, oprávnení a spôsoboch dosahovania cieľov v našom hodnotovom systéme. Nepriatelia sú tí, ktorí kritizujú, spochybňujú alebo zavrhujú naše hodnoty. Čo sú to vlastne hodnoty? Hodnoty nie sú prirodzené ako napríklad dýchanie. Hodnoty sú ľudské výmysly, ktoré sa nepresadia jednoducho preto, že sú dobré samy o sebe, ale hodnoty sú pokusy vytvoriť a udržať ostrov určitého poriadku v celkovom mori chaosu. Preto sú hodnoty niečo ako veľmi vzácne orchidey, ktoré prežijú len v skleníku s pancierovými sklami. Inými slovami, hodnotový systém prežije len vtedy a do takej miery, do akej je jeho nositeľ ochotný a schopný použiť na jeho obranu násilie,“ vysvetlil Petr Robejšek.

Z toho teda vyplýva, že hodnotový systém s vysokou mierou tolerancie alebo voľnosti musí byť navonok aj dovnútra zaštítený použitím sily. „To konkrétne znamená, že zachovanie tolerancie a rovnosti vnútri štátu predpokladá ochotu a schopnosť zmieriť sa s tým, že mimo neho panuje netolerancia a nerovnosť. Mimochodom, len tak mohol Západ prežiť tzv. studenú vojnu. Západné krajiny sa síce vojensky obrnili proti Sovietskemu zväzu, ale zároveň neurobili nič pre to, aby v strednej a východnej Európe presadili svoje hodnoty. Len na okraj. Aj preto Západu nič nedlhujeme. Naopak. Západ nemá ani najmenšie právo nám dnes vyčítať, že odmietame prijať jeho pomätené predstavy o multikulturalizme a o údajnej všeobecnej platnosti demokratických a ľudskoprávnych hodnôt,“ pripomenul publicista a komentátor.

Chcú pribombardovať demokraciu k civilizáciám, ktoré sú v stredoveku

Je presvedčený, že západné názorové elity sa v studenej vojne správali oveľa racionálnejšie ako dnešné západné elity. „Vtedajší kaviarenskí debatéri síce s poľutovaním a s dráždivým mrazením na chrbte písali o škandálnych pomeroch v komunistickej totalite, ale neurobili nič pre jej násilné odstránenie. A dnes? Boli to práve vplyvní francúzski filozofi, ktorí ultimatívne požadovali, aby bol Kaddáfí zvrhnutý a odstránený od moci. Všimnite si ten paradox. Západné mocenské a názorové elity sa v studenej vojne neodvážili presadzovať demokraciu, a to dokonca ani tam, kde už raz existovala, ako napríklad v bývalom Československu. Ale dnes chcú hrdinsky pribombardovať demokraciu k civilizáciám, ktoré majú bližšie k stredoveku ako k 21. storočiu. Aké pokrytecké, aké bezúčelné, aké hlúpe, aké nebezpečné,“ zhodnotil Petr Robejšek.

V závere svojho príspevku zhrnul, čo z tejto analýzy vyplýva pre bezpečnostnú politiku demokratických krajín. „Po prvé sa voči našim nepriateľom musíme správať rovnako nepriateľsky ako oni voči nám. Potom máme šancu, že neprehráme. Ak chceme vyhrať, musíme byť ochotní biť sa ešte o stupeň agresívnejšie ako naši nepriatelia,“ konštatoval politológ. Dôležitý je však aj druhý bod, že v súperení civilizácií nezvíťazí tá humánnejšia, ale tá, ktorá sa dokáže presadiť. „Spôsob boja výrazne ovplyvňuje ten, kto má nižšie morálne štandardy. Ten, kto túto skutočnosť nerešpektuje, skončí ako knieža Siang, o ktorom som hovoril na začiatku, preto už vopred prehral. Z toho vyplýva, že za morálku nemožno bojovať len morálne, ale v prvom rade účelne. A ak nechceme bojovať účelne, tak nemá zmysel bojovať vôbec,“ vysvetlil Petr Robejšek.

Podľa morálnych štandardov sa treba správať len k tomu, kto to ocení

„Demokratickí politici sú oprávnení správať sa podľa západných morálnych štandardov len vtedy, keď to ich protivník ocení a odplatí rovnakou mincou. Inak západné vlády ohrozujú vitálne bezpečnostné záujmy svojich obyvateľov a prehrešujú sa proti základným elementom tzv. spoločenskej zmluvy,“ uviedol politológ tretie pravidlo, ktorým sa treba riadiť. „Po štvrté neradno sa ofenzívne miešať do lokálnych konfliktov v priestoroch, kde neplatia západné normy správania. Rozumnejšie je len odvracať ohrozenia, ktoré z týchto lokálnych konfliktov vznikajú pre západné krajiny,“ pripomenul Petr Robejšek a zopakoval, že treba mať na pamäti, že hodnotový systém prežije len vtedy a do takej miery, do akej bude ochotný a schopný použiť na svoju obranu násilie.

Na konferencii European Security Challenges, ktorá sa uskutočnila v Poslaneckej snemovni PČR, bol v rámci bloku Europeizácia islamu alebo islamizácia Európy? premietaný aj rozhovor s Michaelom Stürzenbergerom, ktorý natočili špeciálne pre túto akciu. Tohto nemeckého novinára v auguste odsúdili na šesť mesiacov odňatia slobody za „urážku náboženského cítenia“, pretože na svojom facebookovom profile zverejnil článok o vzájomnej náklonnosti nacistov a islamu v tridsiatych rokoch, ku ktorému pridal aj historickú fotografiu.

Islam netreba europeizovať, ak je skutočne náboženstvom mieru

Hosťami konferencie boli aj Jan Zmeškal a Milan Podlipný z Centra pre štúdium politického islamu v Brne. „Ak je islam náboženstvom mieru, podporuje toleranciu, terorizmus a násilie páchané v mene islamu v skutočnosti nemajú s islamom nič spoločné, tak ak by to bolo pravda, prečo by bolo treba islam europeizovať?“ vyslovil prvý menovaný kľúčovú otázku. Pripomenul tiež, že od 11. septembra 2001 je vo svete registrovaných 31 828 džihádistických útokov. Poukázal na paralelnú spoločnosť v európskych mestách ako dôsledok imigrácie ľudí islamského vyznania a hrozbu implementácie práva šaría. „Podľa neho neexistuje rovnosť ľudí. Káfir, teda neveriaci, je prezentovaný ako najhoršie stvorenie. Dobro a zlo je definované na základe príslušnosti k islamu,“ pripomenul Jan Zmeškal.

Tolerancia je pre moslimov niečo cudzie, ich priateľmi sa nemôžu stať káfiri, teda bezverci. Jeho kolega z Centra pre štúdium politického islamu v Brne zase upozornil, ako by sme mali správne čítať pojmy. „Keď sa povie islamizmus, mali by sme vedieť, že ide o politický islam. Keď sa povie islamista, v skutočnosti to znamená džihádista. Takisto radikálny islam chápme ako politický islam. Synonymom umierneného islamu je náboženský islam. Terorizmus možno nahradiť slovom džihád, namiesto o teroristovi sa má hovoriť o džihádistovi. Migrácia je hidžra a reformný moslim nie je nič iné ako odpadlík od islamu,“ vysvetlil účastníkom konferencie Milan Podlipný.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Alfasamec Trump, hrozivý Putin, mocenský Salvini. Takto známi politici klamú telom

0:02 Alfasamec Trump, hrozivý Putin, mocenský Salvini. Takto známi politici klamú telom

ROZHOVOR Poznáme triky svetových politikov, ktorými ovplyvňujú masy voličov. Ak chcete skutočne poz…