Chodia ako opozícia, „kvákajú“ ako opozícia, ale keď sa ich niekto opýta, odkiaľ sú, tak oni sú z iného mesta než „starí politici“. Aj takto kritizuje to, ako Sieť vystupuje. „Vytváranie ilúzie politiky nezaťaženej nánosmi predkov je však neúprimné a môže byť dokonca aj škodlivé,“ myslí si Schutz.
Relativizovaná minulosť
Ohlupovaním voliča je však podľa komentátora pokus predsedu strany Radoslava Procházku dištancovať sa od „starej politiky“ tým, že sa „utápa v naratívoch ´toto je kauza Dzurindovej vlády´ alebo ´lebo Fico´“. Podľa Schutza totiž nejde o porovnateľné argumenty, lebo kým po Dzurindovi sa zľahla zem, ´lebo Fico´ je podľa neho už súčasťou akýchsi dejov, ktoré trvajú už niekoľko rokov. Podľa Schutza je však Procházka taký kritický voči „starým politikom“, že relativizuje tú minulosť, ktorá presahuje do súčasnosti, a to až tak, že môže formovať budúcnosť. A to všetko len preto, aby sa zdalo, že stojí nielen mimo Smeru, ale aj opozície.
Zároveň Schutz upozorňuje, že sľuby, ktorými sa Procházka prezentuje, nie sú ničím novým pod slnkom. „Keď Procházka sľubuje 500 eur každej rodine s aspoň jedným zamestnaným rodičom, plus o 500 eur nižšie ročné odvody pre každého zamestnanca, to prvé, čo musí napadnúť každému, sú dvojnásobné platy Mikuláša Dzurindu,“ prirovnáva Schutz, ktorý sa zároveň pýta, či má toto tromfnúť premiérove sociálne balíčky. Hmotnú zodpovednosť, ktorou sa procházkovci prezentujú, ako aj vykynoženie schránok ako programové priority, je podľa Schutza klasický „starý“ populizmus v kostýme generačnej obnovy.
