„Rozmýšľam teda, aký bol odchádzajúci rok, tých 365 dní, ktoré nám boli darované, aby sme ich zhodnotili, dali im zmysel, aby sme niečo urobili so sebou, pre seba i pre iných,“ píše pre Denník N Hevier. Spisovateľ tvrdí, že takýto rok sme ešte nezažili, paradoxne je ale vraj ako oxeroxovaný od tých minulých. Kauzy, incidenty, rodinné drámy, manipulovanie masami, konflikty… To všetko tu bolo aj v minulosti. „Lenže aj slnko je v každej chvíli nové a iné,“ píše.
Podľa literáta sa nič nezmenilo: globalizácia sa začala v plnom prúde aj na virtuálnych sieťach a vojny pokračujú, len sa vymenili maskáče. Hevier to zhŕňa v názore, že roky sa menia, ale podstata zostáva.
„My, čo sme dúfali, že aspoň naša generácia bude uchránená od tejto skúsenosti, so strachom prichádzame o túto ilúziu,“ dodáva. A kde je teda východisko? K čomu budeme inklinovať v budúcom roku? Aj na toto má autor odpoveď. „Darmo posmievačikovia ironizujú, že v každej vianočnej piesni je slovo nádej. Som presvedčený, že nádej sa stane najpodstatnejšou surovinou nadchádzajúceho roku,“ prognózuje Hevier.
