Srbský prezident Nikolić pre PL: Clintonová nám priniesla zlo, Trump je nádej. Nebezpečné Rusko? Rozprávka pre deti

    Srbský prezident Tomislav Nikolić (Autor: Hans Štembera)

    Pán prezident, čo sa týka Európskej únie a prípadného vstupu vašej krajiny, nie je pre vás brexit argumentom, aby Srbsko s integráciou počkalo?

    Nie je. My chceme byť členmi Európskej únie. Členské krajiny Európskej únie majú ten luxus sa rozhodnúť, že vystúpia, ale je tiež jasné, že sa najprv musia rozhodnúť, že vstúpia. Možno sa aj my jedného dňa, keď už budeme členmi EÚ, rozhodneme, že vystúpime. Ale aby ste mohli odniekiaľ odísť, musíte tam najskôr vstúpiť.

    Srbsko nemá dôvod sa vyhýbať spoločnosti ostatných civilizovaných a organizovaných krajín, v ktorých je poriadok, ku ktorému tiež smerujeme, v ktorých je ešte k dispozícii dostatok investícií, dostatok kapitálu pre jednu malú krajinu ako sme my. My neočakávame, že všetko dostaneme na zlatom podnose, keď vstúpime do Európskej únie, ale očakávame, že v európskych fondoch, ktoré sú určené pre normálne fungujúce štáty, je niečo, čo nám pomôže s ešte lepším štartom, aby sme sa mohli ešte lepšie odraziť. My chceme do Európskej únie, ale najskôr sa ona musí rozhodnúť, či chce nás.

    Nie som z tých, ktorí predpovedajú dátum, kedy sa tak stane, ale teraz si trúfam odhadnúť, že to nebude trvať dlho, neubehne toľko času. Európska únia sa teraz kymáca a to sa mi nepáči. Keď sa kymáca Európska únia, kymáca sa aj Európa. Nie je to také jednoduché, niekto sa možno raduje, že je Európska únia v kríze. Ja sa neradujem, aj keď v nej nie sme. Neviem si predstaviť, že sa teraz všetko znovu rozpadne, že si budeme hovoriť, ako sa v Nemecku a vo Francúzsku dobre žije, či budeme opäť potrebovať víza do všetkých krajín v Európe, keď niekam pôjdeme. Je toho veľa. Uvidíme, či – až dorazia investície z Európskej únie – či tí ľudia zostanú v Srbsku ako investori, alebo nie. Ale hlavne, my vyvážame tovar predovšetkým na východné trhy. Keď sa to všetko v Európe rozpadne, budú asi jednotlivé štáty spolupracovať s Ruskom a nás, ktorí s nimi máme bezcolný obchod, nebudú potrebovať. Preto je v našom záujme, aby sa Európska únia zachovala. O Európskej únii rozhodujú tí, ktorí v nej sú, aj keď je pravda, že niektorých členov sa nikto na nič nepýta.

    Existujú pre Srbsko okrem tlaku na uznanie Kosova, pochopiteľne, nejaké hranice, cez ktoré by Srbsko nešlo a radšej povedalo, že do EÚ nevstúpi? Napríklad nutnosť vzdať sa blízkych vzťahov s Ruskom?

    Samozrejme, sú hranice. Ak nám dnes povedia, že musíme prerušiť vzťahy s Ruskom, možno povedia zajtra, že musíme skončiť s Čínou. A pozajtra s Kazachstanom. Prečo by sme to mali akceptovať? Prečo by sme mali akceptovať cudziu politiku? Niekto by väčšinou hlasov v Bruseli rozhodol, aby sme uvalili sankcie na Rusko a Rusko by takéto sankcie pocítilo možno za 1500 rokov. To je ako keby blcha pohrýzla medveďa, asi tak by Rusko pocítilo naše sankcie. Srbsku neprislúcha zavádzať sankcie. My sme krajina, ktorá bola dlhé roky sama pod sankciami. Prežili sme pod sankciami všetko možné. Veľmi dobre ale vieme, že sankcie najviac postihnú tých najchudobnejších, najbezmocnejších a najslabších, najmladších a najstarších. Keď sú sankcie namierené proti vláde, vláde vôbec neuškodia. Naopak jej pomôžu, lebo sa medzi ľuďmi rozšíri nepriateľský duch proti tomu, kto sankcie uvalil a vláda sa ukáže ako zástanca pred týmto nepriateľom a nakoniec má u vlastných občanov ešte lepšie politické postavenie.

    Existuje však nejaká spoločná európska politika…

    Srbsko tú časť príbehu o spoločnej európskej politike nikde v Európe nevidí. Ak by existovala spoločná zahraničná politika, potom by aj tých päť členských štátov EÚ, ktoré Kosovo neuznali, nakoniec nezávislosť Kosova a Metochie uznať muselo. Ako prešli tieto krajiny testom spoločnej zahraničnej politiky? Som rád, že prešli, ale ako, pýtam sa? Nikto nemal odvahu im povedať: Vyhodíme vás z Európskej únie, keď ste neuznali nezávislosť Kosova. Lenže Cyprus sa bál, Grécko sa bálo, Španielsko sa bálo, Rumunsko, Slovensko… Všetci sa niečoho báli, ale aj pre svoje záujmy neuznali Kosovo a Metochiu.

    Keď ich nemôžu prinútiť uznať Kosovo, musia prijať nás, aj keď sme ho neuznali. Nemôžu nás nútiť hádať sa s ostatnými. Ak je dôvodom na sankcie postup Ruska na Kryme, prečo nikto neuvalil sankcie na Európsku úniu za to, ako sa správa v Kosove? Je tu tých päť štátov, pri ktorých sa ukázalo, na akom princípe to vlastne funguje. Neuznali nezávislosť Kosova a Metochie, v poriadku. Neuznali nezávislosť Krymu, v poriadku. Na Rusko boli uvalené sankcie pre Krym. Pýtam sa, prečo teda neuvalia sankcie na členov Európskej únie pre Kosovo? Na tých, ktorí ho uznali… To je určitý obraz, ktorý vypovedá o fungovaní tej organizácie. Pritom Európa nie je nadnárodným štátom, Európa je združenie štátov. A kto to tam riadi? Nezabudnime, že volieb do Európskeho parlamentu, kde sa potom všetko rozhoduje, sa zúčastňuje 15 percent ľudí. Jediné Srbsko sa drží svojich princípov a ja som na tie princípy hrdý.

    Pokiaľ ide o Rusko, niektorí západní politici a predstavitelia NATO hovoria, že Ruská federácia predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre celú Európu. Čo si o tom myslíte?

    Na to vám poviem jedno – ľudia, ktorí toto hovoria, raz prehrajú voľby vo svojich štátoch. Bežní občania v Európe alebo vo svete sa nechcú hádať s Ruskom. Keď politici povedia, že je Rusko bezpečnostnou hrozbou, tým môžu strašiť možno tak baltské krajiny. Neviem, koho tým ešte chcú strašiť. Koho Rusko napadlo? Niekto iný bombarduje ďaleko viac než Rusko.

    To sú rozprávky pre malé deti. Takí ľudia, ktorí to šíria, odchádzajú z politickej scény. Každý, kto bude vo svojej krajíne šíriť nenávisť proti nejakej inej krajine, blízkej alebo ďalekej, bude nútený odísť z politického života. Obyvatelia Európy, respektíve sveta, už nechcú konflikty. To sa ukázalo na voľbách v Amerike. Už bolo dosť vojen. Nie je dôležité, že je to ďaleko od Ameriky, majú vojen dosť. Bežní Američania chcú ukazovať svoje pasy v Česku aj inde v pokoji a bez toho, aby im niekto hovoril, že sa nehanbí za to, že ste Američania. Keď toto svetoví lídri vyriešia, zídu sa a dohodnú sa, všetko zase rozkvitne.

    Záverom nezabudnime na Ameriku, kde nedávno vyhral prezidentské voľby Donald Trump. Čo myslíte, že sa zmení vo svete, na medzinárodnej scéne? Trebárs v súvislosti s Ukrajinou, vojnou v Sýrii a bojom proti islamskému terorizmu atď.?

    Neviem. Budem čakať, čo Donald Trump urobí. To, čo hovoril, to bola kampaň. Ja môžem hovoriť len za Srbsko. Mal som radosť, že vyhral Donald Trump, lebo som vedel, čo nás čaká, ak by vyhrala Hillary Clintonová. A víťazstvo Donalda Trumpa nemôže pre Srbsko znamenať, že nám bude horšie. Možno sa nič nezmení a budeme na tom rovnako, akokeby vyhrala Clintonová. Dobre, ale aspoň sa vymenil človek a nebudeme sa musieť pozerať na niekoho, kto nám priniesol toľko zla. Nebudeme sa musieť pozerať na niekoho, komu Albánci stavajú pomníky a pomenuvávajú po nej a jej manželovi ulice.

    Možno s Trumpom nepríde nič lepšie, ale je tu aspoň tá šanca, že bude lepšie. S Clintonovou žiadna taká šanca neexistovala. A to platí aj pre celý svet. Možno nebudú lepšie vzťahy s Ruskom, ale existuje šanca. S ňou šanca nebola. Možno bude všetko rovnaké aj v Sýrii, aj keď si myslím, že v Sýrii už teroristický Islamský štát nemôže dlho vydržať, musí padnúť a potom by mali začať ďalšie rokovania, ktoré celý konflikt ukončia. Svet už nemôže trpieť taký rozmach terorizmu.

    - Reklama -