Šramko: Toto je príčinou horšieho vývoja rozpočtového deficitu. Nová vláda by mohla riziká zvýšiť

15. 11. 2019 12:25

Vládou schválený rozpočet verejnej správy na roky 2020 až 2022 nie je vo viacerých položkách príjmov a výdavkov verejných financií podložený reálnymi predpokladmi. Riziká návrhu rozpočtu dosahujú 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. V rámci hodnotenia návrhu rozpočtu to v piatok uviedol predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko. Ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca tohto roka, predpokladá, že deficit môže v roku 2020 dosiahnuť 1,8 % HDP a následne sa zvýšiť na 2,0 % HDP v roku 2021 a 2,5 % HDP v roku 2022.

Šramko: Toto je príčinou horšieho vývoja rozpočtového deficitu. Nová vláda by mohla riziká zvýšiť
Foto: TASR
Popis: Na archívnej snímke predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.

Vláda v predloženom návrhu rozpočtu odsúva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu za horizont roka 2020. V oblasti rozpočtovej politiky tak nepredpokladá splnenie svojho cieľa, ktorý deklarovala v programovom vyhlásení.

Rozpočet opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu

Návrh rozpočtu predpokladá v roku 2020 medziročné zlepšenie deficitu na úroveň 0,49 % HDP. Rozpočtovým cieľom v rokoch 2021 a 2022 je dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia.

Podľa RRZ rozpočet opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu, pričom to potvrdzuje aj zhoršenie odhadu deficitu pre rok 2019 zo strany vlády.

"Príčinou horšieho vývoja rozpočtového deficitu v roku 2019 nie je horší makroekonomický vývoj. Nesplnenie rozpočtového cieľa v roku 2019 je najmä dôsledkom nadhodnotenia nedaňových príjmov a podhodnotenia výdavkov v rozpočte," priblížil Šramko.

Riziká návrhu rozpočtu na roky 2020 až 2022 dosahujú podľa RRZ 1,3 % HDP ročne, pričom ide o ich najvyššiu úroveň od začiatku hodnotení RRZ.

Rozpočet nadhodnocuje nedaňové príjmy

Za predpokladu, že sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka 2019, deficit môže v roku 2020 dosiahnuť 1,8 % HDP a následne sa zvýšiť na 2,0 % HDP v roku 2021 a 2,5 % HDP v roku 2022.

"Návrh rozpočtu opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty. Nadhodnocuje nedaňové príjmy, podhodnocuje výdavky samospráv, zdravotníctva a Sociálnej poisťovne," skonštatoval predseda RRZ.

Návrh rozpočtu predpokladá, že k zníženiu rozpočtovaného deficitu na rok 2020 prispeje pokles investícií o 0,8 % HDP.

"Zlepšenie hospodárenia verejných financií obmedzovaním investícií môže byť len dočasné, keďže odsúva potrebu investovania do nasledujúcich rokov. Obmedzovanie investícií tiež nepriaznivo vplýva na potenciálny rast ekonomiky. Na strane výdavkov by preto mali pokračovať revízie výdavkov a výsledné odporúčania by mali vo väčšej miere ovplyvňovať prípravu rozpočtu," podotkol Šramko.

Zároveň poznamenal, že napriek tomu, že vláda deklaruje dlhodobú udržateľnosť ako hlavný cieľ fiškálnej politiky, návrh rozpočtu tento cieľ neodráža.

 Dlh môže dosiahnuť úroveň 48,2 % HDP

Ak sa prijmú opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zhoršujú vývoj verejných financií v dlhodobom horizonte, nie je podľa RRZ dobré, ak sa to pri príprave rozpočtu nezohľadní.

"Nedávne zmeny v dôchodkovom systéme zhoršili dlhodobú udržateľnosť o 1,0 % HDP, čo by sa malo premietnuť do kompenzačných opatrení v rovnakom rozsahu tak, aby sa eliminoval negatívny vplyv týchto opatrení na dlhodobú udržateľnosť. Odsúvanie termínu dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je v rozpore s touto požiadavkou," dodal Šramko.

RRZ vzhľadom na veľkosť rizík očakáva, že dlh môže v rokoch 2019 a 2020 dosiahnuť úroveň 48,2 % HDP, čím by zostal v prvom sankčnom pásme ústavného limitu na dlh.

Nová vláda by mohla riziká zvýšiť

Bez dodatočných opatrení by prehlbujúci sa deficit v kombinácii s postupným poklesom hraníc sankčných pásiem podľa RRZ viedli v ďalších rokoch k nárastu dlhu na úrovne, ktoré by podliehali sankciám tretieho sankčného pásma.

Splnenie rozpočtových cieľov môže z pohľadu RRZ ovplyvniť aj fakt, že realizácia rozpočtu bude z veľkej časti už v rukách novej vlády. Odlišné priority novej vlády môžu vplývať na spôsob dosahovania rozpočtových cieľov.

Príkladom je podľa RRZ prehodnotenie plánovaných výdavkov, ktoré môže viesť k spomaleniu ich čerpania s pozitívnym vplyvom na deficit.

Na druhej strane, realizácia nových politík bez prijatia kompenzačných opatrení by mohla riziká, naopak, zvýšiť.

Návrh rozpočtu predpokladá, že hrubý dlh bude klesať 

Vláda 14. októbra schválila návrh rozpočtu, ktorý počíta v tomto roku s deficitom na úrovni 0,68 % HDP a v budúcom roku by mal byť 0,49 % HDP. Hrubý dlh verejnej správy by mal klesať.

V tomto roku by mal dosiahnuť 47,9 % HDP a dostane sa tak pod dolné sankčné pásmo.

Návrh rozpočtu predpokladá, že hrubý dlh bude klesať o ďalších 3,1 percentuálneho bodu HDP v budúcom roku a na konci horizontu by mal byť na úrovni 44,8 % HDP.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

USA zaradili Kočnera na sankčný zoznam, zmrazia mu účty a tým to ešte nekončí

18:34 USA zaradili Kočnera na sankčný zoznam, zmrazia mu účty a tým to ešte nekončí

Americké ministerstvo financií zaradilo slovenského občana Mariana Kočnera a šesť firiem s ním spoje…