Čech Karel Köcher sa narodil v roku 1934 v Bratislave, jeho rodina sa však do Prahy presťahovala, keď bol ešte dieťa. Podľa svojich slov bol od začiatku rebel. Mal problémy s autoritami a tak sa do hľadáčika ŠtB dostal už v útlom veku. V roku 1949 ho oslovila mladá žena Rita Kilmová. „Hľadala niekoho, kto by špehoval ostatné deti,“ hovorí špión na dôchodku a dodáva, že ponuku odmietol a Kilmovú vulgárne poslal preč.
Dlho predtým, než sa stal agentom, ho Štátna bezpečnosť sledovala. „Od roku 1949 do roku 1950 bol Köcher súčasťou protištátnej skupiny, ktorá sa pokúšala zapojiť do špionáže,“ píše sa podľa The Guardian v zväzkoch z archívov ŠtB.
Odmalička bol rebel
Na mladého muža si eštebáci teda zasadli a raz dokonca dostal podmienečný trest, lebo sa na ulici bozkával s dievčaťom v blízkosti policajta. Po ukončení štúdií pracoval ako učiteľ, televízny reportér či komediálny scenárista. ŠtB mu však nedala pokoj. „Sledovali ma a zničili každý môj pokus o kariéru,“ rozpráva Köcher. Komunisti mu zakázali vycestovať aj za prácou pre UNESCO v Kamerune. Označili ho ako „politicky príliš nebezpečného, aby cestoval do zahraničia“.
Po tom, ako ho aj v roku 1962 pre obvinenia, že mal doma večierok s mladistvými dievčatami, vyhodili aj z práce v rádiu, sa rozhodol problém riešiť. „Dostal som nápad, že tento problém môžem vyriešiť iba tak, že tajné služby prinútim, aby sa o mňa zaujímali ako o budúceho zamestnanca,“ pokračuje špión na dôchodku a dodáva, že chcel, aby ho poslali do zahraničia.
Najprv presvedčil priateľa, ktorý v ŠtB pracoval, aby v zamestnaní o ňom rozširoval informácie o jeho jazykových schopnostiach a neskôr sa začal obšmietať okolo kaviarne, kde sa agenti schádzali. Plán zafungoval. Spočiatku sa pri práci sústreďoval na Západné Nemecko, neskôr si ho k sebe zavolal nadriadený, ktorý mu povedal, aby odcestoval do USA.
Poslali ho do Ameriky
„Spýtal som sa, čo by som tam robil a on mi odpovedal, že sa mám infiltrovať do CIA,“ spomína Köcher a dodáva, že s ponukou okamžite súhlasil a spolu s manželkou Hanou sa presťahovali do USA. „Nemal som nepriateľské pocity voči Spojeným štátom, dokopy som nič nevedel,“ hovorí špión, ktorý si myslel, že ak sa mu práca nebude páčiť, možno bude môcť odísť.
Manželia sa však v USA rýchlo dostali do kolotoča vzťahov a Köcherovci svoje spoločenské kontakty upevňovali aj tým, že navštevovali swingers party. Karlovi sa dokonca veľmi rýchlo podarilo dostať aj do CIA, kde pracoval ako prekladateľ. Ako spiaci agent mal za úlohu integrovať sa a zo začiatku teda nedostával veľa úloh. Raz sa dokonca s úmyslom udať sa, vybral do FBI. „Vôbec ich to nezaujímalo,“ prezradil Köcher s tým, že FBI sa v tom čase viac sústreďovala na mafiu.
Neskôr sa všetko zmenilo a po roku 1968 a aj zmene vedenia v ŠtB, sa na agenta zniesla kritika, lebo málo spolupracoval a nedonášal žiadne informácie. Po čase začal byť z ich požiadaviek na podrobné informácie frustrovaný a dokonca do Prahy poslal list, v ktorom operácie ŠtB kritizoval.
Udal ho styčný agent
List sa dostal až do KGB a v Rusku sa rozhodli Köcherovi ponúknuť 40-tisíc dolárov za to, aby pokračoval. Neskôr si špióna zavolali do Prahy, kde ho vypočúval Oleg Kalugin. „Snažil sa ma zlomiť, chcel, aby som na tlačovej konferencii prehlásil, že Havel je platený Američanmi,“ spomína špión, ktorý tento návrh odmietol. Kalugin neskôr Köchera obvinil, že spolupracuje so CIA.
ŠtB teda svojmu agentovi Köcherovi pod hrozbou fyzickej likvidácie nariadila, aby CIA opustil, čo aj urobil. „Myslel som si, že som slobodný,“ hovorí špión na dôchodku. Neskôr ho však ŠtB v New Yorku našla a kontaktovala prostredníctvom styčného agenta Jana Filu. Karel Köcher teda začal znovu špehovať a nadväzovať kontakty so starými známymi. Pomáhala mu v tom aj manželka Hana, ktorá oficiálne obchodovala s diamantmi. Hana robila kuriérku a správy odovzdávala schované v balíčkoch cigariet či žuvačiek. Za každú zásielku zinkasovala 500 dolárov.
Po čase agenta Köchera zatkla FBI, ktorá ho obvinila zo špionáže. Nejaký čas strávil aj za mrežami, kde sa ho pokúsil dobodať neznámy spoluväzeň. Nakoniec sa mu však podarilo poslať lisť do KGB a ruská tajná služba dohodla jeho výmenu za iného väzňa, ktorá sa uskutočnila v Nemecku. Podľa Köchera ho mal FBI udať práve Jan Fila.
Po návrate domov agenta Köchera nejaký čas vypočúvali aj v Čechách, nakoniec ho však pustili. Rozhovory pre Parlamentné Listy s Karelom Köcherom, napríklad aj o Európskej únii, NATO či Rusku si môžete prečítať TU, TU a TU.
