Spoločná európska armáda je zúfalo nereálny nezmysel. Úniu beztak čaká čoskoro rozpad. Už teraz tu máme tisíce fanatikov pripravených zomrieť za Alaha, hovorí bezpečnostný analytik, ktorý tuší veľký útok ešte pred Vianocami

    0
    Policajní vyšetrovatelia skúmajú rozstrieľané nákladné auto na mieste teroristického útoku na promenáde v Nice ráno 15. júla 2016. (Autor: TASR)

    Čo hovoríte na posledné správy zo Sýrie, ktoré odhaľujú koniec bojov o hlavné mesto Islamského štátu Rakku? Podľa nich bola uzavretá dohoda, na základe ktorej spojenci proti IS vrátane USA nakoniec súhlasili s evakuáciou možno tisícov islamistických fanatikov aj s ich rodinami a plnou výzbrojou do inej časti Sýrie. Nenaplnil sa tak sľub ministra obrany Spojených štátov, ktorý vyhlásil, že všetci bojovníci IS budú buď zabití, alebo uväznení. Oslobodení islamskí radikáli potom hneď dobyli sýrske mesto Búkamál…

    Keďže veľa sledujem aj fóra, kde sa objavujú správy z Blízkeho a Stredného východu, takpovediac v reálnom čase a v origináli, zaznamenal som to ešte skôr, než tieto správy prenikli do médií na Západe. Mám ale o celej tej záležitosti určité pochybnosti. Kúsok pravdy na tom zjavne bude, je však otázka, nakoľko to vôbec mohli Američania ovplyvniť. Predsa len majú v Sýrii relatívne málo vojakov, vykonávajú hlavne letecké údery, takže Rakku dobývali najmä miestne arabské a kurdské jednotky zo zoskupenia SDF, ktorých velitelia potom, logicky, mali hlavné slovo aj vtedy, keď išlo o takúto dohodu.

    Bohužiaľ, to len dokazuje, ako vplyv USA v regióne poklesol, pretože skutočne pochybujem, že by Američania s niečím takým súhlasili, ale zrejme nemali možnosť, ako tomu zabrániť, pretože ich miestni spojenci mali svoje vlastné záujmy. Každopádne by som ale radil brať s rezervou tie gigantické čísla, pretože v kultúre Blízkeho a Stredného východu býva veľmi silný sklon preháňať, a to záležitosti pozitívne aj negatívne, takže údajné „tisíce“ islamistov by som odporučil poriadne znížiť. V každom prípade je to však výpoveď o tom, ako vyzerajú pomery v regióne. Na málokoho sa dá naozaj spoľahnúť, spojenectvá môžu vznikať aj zanikať veľmi rýchlo, čo sme v poslednom čase napokon už neraz videli.

    Z Rakky tak mali nerušene odísť aj stovky zahraničných bojovníkov z Francúzska, Turecka i rôznych ázijských a afrických krajín. Preto Rusko hneď obvinilo USA zo spolupráce s Islamským štátom. Dohoda bola uzavretá vraj preto, aby už na strane Kurdov a ďalších arabských spojencov neboli väčšie straty na životoch, ale malo ísť aj o zachovanie ropných polí. Sprievod sedemkilometrovému konvoju fanatikov mali údajne robiť spojenecké lietadlá. Domnievate sa, že tie informácie od BBC sú skutočne pravdivé?

    Ako som povedal, nejaký pravdivý základ to evidentne má, tie údaje od miestnych však bývajú veľmi často nespoľahlivé, pretože bývajú dosť skreslené a prehnané, prípadne sú to zámerne šírené polopravdy, ak nie úplné klamstvá. Napríklad by som naozaj silno pochyboval o tom, že by ten konvoj mal sprievod spojeneckých lietadiel. Z hľadiska miestnych kurdských a arabských veliteľov môže byť pochopiteľné, že sa snažili obmedziť straty a zachrániť ropné polia, ale pravdepodobne im nedošlo, že to je výhodné len krátkodobo, pretože hneď ako islamisti nazbierajú sily, ihneď zaútočia inde, čo sa aj skutočne stalo.

    Čo sa týka obvinenia zo strany Ruska, nie je to žiadna novinka, pretože už sa napríklad uvádzalo, že americké lietadlá pristávali na letiskách pod kontrolou IS s dodávkami zbraní, že americké vrtuľníky evakuovali veliteľa IS z obliehaných miest alebo že medzi bojovníkmi IS sa objavujú poradcovia z amerických špeciálnych jednotiek. Toto by som preto bral skôr ako „folklór“, veď o „kvalite“ tých informácií vypovedá obrazový materiál, ktorý pochádzal z úplne iných miest a časov, v jednom prípade aj z počítačovej hry. Takže by som to celé videl iba ako súčasť normálneho propagandistického „pretláčania sa“ veľmocí, ktoré je, pochopiteľne, veľmi atraktívne pre médiá, ale profesionáli ho neberú nijako vážne.

    Po evakuácii radikálov majú opäť žatvu prevádzači, ktorí si účtujú za jedného IS bojovníka štyri tisícky dolárov. Má sa teraz začať Európa viac báť z dôvodu návratu islamistov, môžeme očakávať väčšiu intenzitu atentátov, zvlášť okolo Vianoc?

    Pred týmto vývojom varuje rad odborníkov už dlho. Velitelia IS sú síce fanatici, ale nie hlupáci. Vedeli, že na severe Sýrie a Iraku budú neodvratne vojensky porazení, a preto sa na to včas pripravili. Zahájili presun osôb, materiálu aj financií a taktiež pripravili plány pre to, ako bojovať ďalej. Nové „centrum“ bude mať IS zrejme v Líbyi, hoci už získal pozície aj v Jemene. Čo sa týka ďalšieho boja, určite sa dá čakať, že sa vycvičení bojovníci IS budú teraz presúvať do Európy, aby tu útočili. Ale zároveň platí, že veľa takých už je tu dávno. Aj keby sme dnes nepreniknuteľne uzavreli hranice, v Európe už sú tisíce fanatikov, ktorí sú ochotní zabíjať a umierať za Alaha.

    A väčšinu netvoria noví imigranti, naopak, sú to starousadlíci alebo ich potomkovia, ako vidieť na páchateľoch útokov z posledného obdobia. Už je skrátka neskoro, pretože už tu funguje silná paralelná spoločnosť, ktorá slúži ako podhubie pre radikálov. Takže áno, útoky okolo obdobia Vianoc sa rozhodne očakávať musia, pretože všade bude veľa „mäkkých“ cieľov, pre teroristov, samozrejme, veľmi lákavých. Vianočné trhy, bohužiaľ, predstavujú takmer ideálne terče pre spektakulárne a brutálne útoky so stovkami mŕtvych.

    Čo povedať k tomu, že západní spojenci dovolili moslimským fanatikom sa preskupiť a nezabránili ani európskym bojovníkom IS v ich návrate na starý kontinent? Hrá tu hlavnú úlohu neporušenosť ropných polí, ako tvrdia niektorí komentátori?

    Ak by tu naozaj zohrala úlohu bezpečnosť ropných ložísk, tak by sa malo ukazovať na niekoho úplne iného než na západné krajiny, pretože na tie polia majú zmluvy predovšetkým ruské a turecké firmy. Ropu z polí ovládaných IS však svojho času nakupovali takmer všetci, dokonca aj Kurdi a Asadova vláda, hoci najviac jej mierilo do Turecka. Osobne si myslím, že západné štáty nemali na svojich nespoľahlivých lokálnych spojencov brať veľké ohľady, celá situácia však, bohužiaľ, bola od začiatku nastavená úplne zle. Z čisto vojenského hľadiska by dávalo najväčší zmysel celú Rakku úplne obkľúčiť a leteckým bombardovaním vymazať z mapy, aby sa neskôr nikto z SDF nemohol vyhovárať, že tou dohodou chcel iba znížiť straty v mestskom boji.

    Západ by však za tento postup nepochybne zožal zo všetkých strán strašnú kritiku. Iná vec však je, že by to prinajmenšom vyslalo islamistom naozaj dôraznú správu, že Západ si tiež dokáže zložiť rukavičky. A hádam by to malo nejaký odstrašujúci účinok aj na tých, ktorí s výcvikom od IS cestujú do Európy, ktorá stále robí tragikomicky málo, aby tomu zabránila. Najhoršie na tom však je, že na túto neschopnosť, slabosť a zbabelosť väčšiny politikov nebudú doplácať títo politici, pretože pri útokoch budú, samozrejme, umierať len nevinné obete.

    Poďme teraz naspäť do Európy. Podľa servera Novinky.cz berie vedenie EÚ vytvorenie svojich ďalších ozbrojených zložiek úplne vážne a už vraj chce začať nakupovať spoločnú výzbroj pre členské štáty aj s „požehnaním“  NATO. Spomínaný portál podrobil potom v súvislosti s tým prezidentského kandidáta a riaditeľa Asociácie obranného a bezpečnostného priemyslu ČR Jiřího Hynka kritike, že namiesto toho, aby sa týchto aktivít zúčastnil a zaistil pre český priemysel zákazky, tak sa skôr uchyľuje ku kritike EÚ za tento zámer. Čo si o tom všetkom myslieť?

    Spoločná európska armáda je zúfalo nereálny nezmysel, ktorý nemôže fungovať. Podľa mňa má len povahu akejsi „mantry“, ktorú niektorí európski politici vyťahujú kedykoľvek príde kríza, aby tak ukázali, že Únia „niečo robí“. Ale sú to len prázdne proklamácie a floskuly, pretože keď sa začnete vypytovať na konkrétne technické podrobnosti, ako by to malo vôbec fungovať, čo sa týka organizácie, velenia atď., tak už nikto nevie. To, čo sa teraz naozaj plánuje, je ďalšie posilnenie spolupráce európskych krajín, avšak aj pri tom mám väčšie a väčšie pochybnosti, či to má zmysel. Úniu beztak čaká čoskoro rozpad, takže čokoľvek na tejto báze budovať už nemá logiku.

    Hoci to nie je príliš vidieť, medzi jednotlivými krajinami EÚ narastá napätie, pretože v krízovej situácii sa, logicky, prejavujú odlišné národné záujmy, navyše sa teraz do toho primieša rastúci separatizmus. Nemám nič proti spolupráci v obrane, ale je potrebné spolupracovať s tým, s kým máme najviac spoločných záujmov, teda hlavne so štátmi V4. Tam by mali smerovať aj aktivity českého zbrojného priemyslu, ktorý môže v obrane strednej Európy hrať veľmi dôležitú úlohu. Česko, Slovensko a Poľsko majú stále silné kapacity a vlády by ich mali podporovať, ako to dnes vidíme pri Poľsku, ktoré realizuje pôsobivý program prezbrojenia a modernizácie svojej armády.

    Stále úradujúci český minister vnútra Milan Chovanec nedávno vyhlásil, že sa už pracuje na zavedení nových legislatívnych pravidiel do českých zákonov v oblasti vlastníctva zbraní, ktoré prišli z Bruselu. Ide napríklad o zákaz predaja zásobníkov na dvadsať a viac nábojov pre krátke zbrane (pištole, revolvery) a zásobníkov s viac ako 10 nábojmi pre dlhé zbrane (pušky). Domnievate sa, že v ďalších rokoch sa českí vlastníci zbraní, ktorých sú státisíce, dočkajú aj nezmyselných reštriktívnych opatrení zo strany EÚ, a dá sa vôbec proti tomu niečo robiť?

    Myslím si, že blízkosť konca EÚ je možné merať podľa narastajúcej absurdity nápadov, ktoré sa z nej valia na členské štáty. Obmedzovanie práv majiteľov strelných zbraní je dobrým príkladom, pretože aj tá slabomyseľná smernica obsahuje tézu, že majú neskôr nasledovať ďalšie reštrikcie. Takže áno, ďalšie takéto hlúposti sa určite objavia, a to tým skôr, čím viac sa bude EÚ prepadať do agónie a snažiť sa budiť dojem, že robí niečo užitočné. Existuje veľmi jednoduchá cesta, ako sa tomu brániť, ale drvivá väčšina politikov na ňu, bohužiaľ, nemá odvahu. Myslím tým otvorené odmietnutie, asertívne NIE.

    Je nutné čo najrýchlejšie definitívne schváliť novelu ústavy a na jej základe povedať, že držanie strelných zbraní je vecou národnej bezpečnosti, takže ho právo Únie nemôže regulovať. Neviesť o tom s EÚ žiadne debaty, jednoducho to jasne deklarovať ako hotovú vec. Tá smernica by pre nás vôbec nemala existovať. Akékoľvek správne alebo súdne konanie by sme mali ignorovať a keby boli uložené nejaké sankcie, tak ignorovať aj tie. EÚ v skutočnosti nemá žiadne páky, ako niekoho prinútiť k poslušnosti. Nehrozilo by nám absolútne nič, jedine ďalšia várka patetického fňukania z Bruselu. Toto už nie je téma na kompromisy, pretože tu ide o naše životné záujmy a vnútornú bezpečnosť, takže je namieste tvrdá neústupnosť.

    Americký prezident Trump pri svojich posledných návštevách Ázie hovoril tak s čínskym, ako aj s ruským prezidentom o podpore proti agresívnemu severokórejskému režimu. V českých médiách tiež prebleskli správy o tom, že americký Senát chce odhlasovať opatrenia, aby mal Donald Trump ťažší prístup k zbrojným jadrovým arzenálom USA. Domnievate sa, že Čína a Rusko dokážu Kim Čong-una presvedčiť, aby ďalšie jadrové skúšky zanechal? A nie je v súčasnosti, keď vládne v Bielom dome Donald Trump, svet viac ohrozený jadrovým konfliktom?

    Rusko má na KĽDR úplne zanedbateľný vplyv, nanajvýš môže pomôcť symbolicky v OSN. Čína má vplyv výrazne väčší, ale pochybujem, že môže Kim Čong-una prinútiť, aby sa vzdal svojich jadrových a raketových ambícií. Režim v KĽDR zjavne verí, že je to záruka proti americkému úderu. Uveril obľúbenému omylu, že by USA nešli do vojny s nukleárnou mocnosťou, táto viera je však len príznakom úplnej neznalosti americkej jadrovej doktríny. Amerika by do vojny proti jadrovej mocnosti nepochybne išla, avšak s tým rozdielom, že by od začiatku počítala s použitím svojho jadrového arzenálu.

    To nie je žiadny nápad Donalda Trumpa, tak to bolo vždy, avšak na rozdiel od svojich predchodcov dal Trump jednoznačne najavo, že hodlá hrozbu KĽDR vyriešiť raz a navždy. Čína čelí strašnej dileme, pretože síce môže uvaliť na KĽDR embargo a priviesť ju k zrúteniu, ale následky by boli katastrofálne aj pre ňu samotnú. Súčasne je však jasné, že Trump to myslí smrteľne vážne, keď hovorí, že USA došla trpezlivosť. Nepochybujem, že v krajnom prípade je pripravený nariadiť aj vojenský úder. Ak existuje nejaký spôsob, ako celý problém vyriešiť bez použitia sily, ja o ňom neviem. Mám preto dojem, že to neodvratne smeruje k vojenskej konfrontácii, hoci tie následky asi budú strašné.

    - Reklama -