Spojenecké záväzky? Politici za to skrývajú všetko, čo servilne nasľubovali hegemónovi. Chmelár upozorňuje, čo už však nespomínajú

    0
    Eduard Chmelár, politický analytik (Autor: Archív Eduarda Chmelára)
    Do Lotyšska sa vydá v júli aj 152 slovenských vojakov a desiatky kusov techniky. Slúžiť budú pod kanadským velením. „Prítomnosť NATO v Pobaltí vznikla po ilegálnej anexii Krymu Ruskom,“ zdôvodnil tajomník rezortu obrany Róbert Ondrejcsák. 
     
    Vyslanie našich vojakov do Pobaltia, o ktorom sme podrobne písali TU, odhlasovali poslanci Národnej rady SR na 31. schôdzi. Proti návrhu sa postavil napríklad poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý uviedol: „Veľmi ma mrzí, že NATO takto hlúpo a primitívne provokuje Ruskú federáciu. Rusko je náš priateľ a ak nás niečo ohrozuje, tak sú to vojnoví štváči na Západe, zbrojárski lobisti a fanatickí rusofóbovia.“
     
    Proti boli aj poslanci hnutia Sme rodina a ĽSNS. SaS, OĽaNO a väčšina nezaradených poslancov sa v tomto prípade pridali ku koalícii a slovenskí vojaci sa v júli pridajú k jednotkám NATO, ktoré majú v Pobaltí zaisťovať bezpečnosť. Rusko totiž síce znížilo náklady na obranu o pätinu, ale na druhej strane vyslalo na sever Atlantiku a do Severného mora viac svojich vojenských plavidiel, o čom sme detailne písali TU. Velenie NATO z uvedených dôvodov tvrdí, že zvýšenie počtu spojeneckých síl v Pobaltí je len prirodzená reakcia.

    Štátne záujmy nahradili záväzky voči spojencom

    Podľa analytika a možného prezidentského kandidáta Eduarda Chmelára sa zo slovníka najvyšších slovenských ústavných činiteľov v posledných rokoch úplne vytratil jeden kľúčový pojem a tým sú štátne záujmy. „Bol nahradený veľmi neurčitým termínom ‚záväzky voči spojencom‘,“ píše Chmelár v komentári na svojej oficiálnej webovej stránke
     
    „Silný, zdravý a životaschopný štát však musí mať jasne zadefinované predovšetkým vlastné štátne záujmy, v širšom meradle by mal byť schopný identifikovať európske záujmy a až následne z nich odvodzovať záväzky voči spojencom,“ myslí si analytik. 
     
    Chmelár v komentári dodáva, že za pojem „spojenecké záväzky“ dnes politici podľa neho skrývajú úplne všetko, „čo servilne nasľubovali hegemónovi za udržanie vlastnej moci bez ohľadu na efektivitu, prospešnosť či reálnu záväznosť takéhoto sľubu“. 
     
    Analytik poukazuje na to, že sa NR SR uzniesla na vyslaní slovenských vojakov do cudziny bez toho, aby sa o tom viedla riadna verejná diskusia. 

    Demonštrácia sily

    Chmelár tvrdí, že prítomnosť jednotiek NATO v Lotyšsku je nezmyselná už len z jedného prozaického dôvodu. „Ruská armáda je taká mohutná, že niekoľko stoviek alebo tisícok vojakov pre nich nepredstavuje vážnejšiu prekážku a jednak preto, že Rusko vojensky nijako neohrozuje pobaltské štáty. A na kybernetické útoky je nám mechanizovaná brigáda skutočne nanič,“ tvrdí analytik. 
     
    Analytik si kladie rečnícku otázku, čo je vlastne cieľom misie NATO v Pobaltí. „Celkom jednoznačne demonštrovať silu, zvyšovať napätie a naďalej komplikovať vzťahy medzi Ruskom a Európou,“ dodáva. 
     
    Podľa Chmelára chýba v otázke podpory misií NATO zdravý rozum a odvaha. „Odvaha povedať, že kráľ je nahý. Odvaha vzoprieť sa tomuto nezmyselnému kolotoču zbrojenia a povedať: dosť. Nedáme. Potrebujeme peniaze na lepšie nemocnice, na viac škôlok, na kvalitnejšie školstvo, na potravinovú bezpečnosť, na vedu a výskum. Nepotrebujeme si platiť zbrojárskych lobistov na nákup drahých stíhačiek,“ vyzýva. 
     
    Analytik navrhuje, aby sme Európu radšej dobiehali v iných oblastiach ako vzdelávanie a nie vo výdavkoch na zbrojenie či účasti na spojeneckých misiách. „Len desatina sumy, ktorú vynakladajú štáty NATO nezmyselne na zbrane, by mohla zabezpečiť, aby žiadne dieťa na planéte netrpelo hladom,“ píše Chmelár a pýta sa, čo sú toto za priority. 
     
    V ďalších odstavcoch dodáva, že Slovensko je, samozrejme, pripravené pomáhať spojencom aj prispievať k zvyšovaniu bezpečnosti, ale inak ako vojakmi a armádnou technikou. 
     
    „Máme skvelých diplomatov, vynikajúce vzťahy s oboma stranami konfliktov vo svete, prečo ich nevyužívame na sprostredkovanie mierových rozhovorov? Prečo na Blízky východ vyvážame zbrane, a nie lieky, prečo im tam posielame vojakov, a nie lekárov, stavebných inžinierov, expertov na rozvoj ekonomiky?“ kladie si Chmelár otázky. 

    Kritika Kisku

    Nechýba ani nepriamy útok na prezidenta Andreja Kisku, ktorého sa bude Chmelár snažiť nahradiť, ak sa mu podarí vyzbierať podpisy potrebné na účasť v prezidentských voľbách. „Načo nám je prezident, ktorý nemá odvahu predniesť vlastné stanovisko a vysvetliť partnerom, že nechceme prispievať k vytváraniu atmosféry, že nás Rusko ohrozuje; že naša bezpečnosť nie je závislá od vojenskej prítomnosti v Pobaltí; že máme iné návrhy, ako posilniť spoločnú bezpečnosť.“
     
    Úctu spojencov si podľa Chmelára nemožno získať servilnosťou. „Slovensko si musí dokázať zadefinovať vlastné záujmy v strednej Európe, vedieť ich vysvetliť a obhájiť pred svetom. Tak ako v Pobaltí nie je polovica členských štátov NATO, rovnako sme mohli aj my zdôvodniť, prečo tam ísť nechceme. Svoje záväzky si svedomito plníme, ale nie sme povinní poslúchať každý uletený nápad z Washingtonu,“ píše v závere. 
     
    Analytik na konci komentára dodáva, že NATO nie je hierarchická nadnárodná organizácia, ale spojenecký zväzok suverénnych štátov, ktoré majú právo sami určovať svoju obrannú politiku aj priority štátnych výdavkov. „Potrebujeme novú generáciu politikov, ktorá bude mať odvahu naše záujmy účinne presadzovať,“ uzatvára Chmelár.
     
    - Reklama -