Ďuriš Nicholsonová žiada od EK, aby zaujala jasný postoj k novele Civilného mimosporového poriadku, keďže slovenská právna úprava môže byť v rozpore s právom EÚ a tak negatívne ovplyvniť aj jurisdikcie iných členských štátov EÚ, ktoré pristúpili k ratifikácii Haagskeho dohovoru. Zo Slovenska sa totiž môže stať krajina umožňujúca únoscom maloletých detí obchádzať Haagsky dohovor.
Nicholsonová hovorí o zvyšovaní právnej neistoty dieťaťa
Slovenská europoslankyňa v stredajšej správe pre médiá zdôraznila, že novela umožní špekulantom umelo naťahovať súdne spory týkajúce sa únosov detí a zo Slovenska sa môže stať územie chrániace nie najlepší záujem detí, ale únoscov.
“Podľa môjho názoru, ako aj názoru odborníkov je novela v rozpore s Haagskym dohovorom a môže byť aj v rozpore s právom EÚ, konkrétne s Nariadením Rady EÚ Brusel IIA,” uviedla Ďuriš Nicholsonová.
“Tým, že novela umožňuje vstupovať účastníkom do konania o návrate maloletého do cudziny návrhom na obnovu konania, je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, lebo neúmerným preťahovaním konania na súde zvyšuje právnu neistotu dieťaťa,” dodala.
Pripomenula, že podľa údajov Európskej komisie aktuálne trvá konanie o návrate dieťaťa uneseného jedným z rodičov cez hranice v súčasnosti až 24 týždňov.
Nastala paradoxná situácia, tvrdí europoslankyňa
V júni tohto roka Rada EÚ prijala nariadenie, podľa ktorého sa nové lehoty na rozhodovanie skrátili najviac na šesť týždňov na súde prvého stupňa a na šesť týždňov na každom z odvolacích súdov (pri využití riadneho opravného prostriedku), aby sa minimalizovali negatívne následky únosu detí rýchlym rozhodovaním súdov.
Prijatím novely slovenského Civilného mimosporového poriadku tak podľa europoslankyne nastala paradoxná situácia, kým Brusel aktuálne prijal viaceré úpravy, ktoré by mali zabezpečiť lepšiu ochranu práv detí, Slovensko umožnilo špekulatívnymi návrhmi na obnovu konania naťahovať súdne spory týkajúce sa ich návratu do cudziny.
Ďuriš Nicholsonová očakáva, že Európska komisia bude mať záujem na zbieraní štatistických údajov z jednotlivých členských štátov o tom, ako dlho trvajú jednotlivé súdne konania o návratoch maloletých detí a či sú konania vedené v najlepšom záujme detí, teda aj v súlade s právom EÚ. Pokiaľ nie, EK by mala mať k dispozícii účinné mechanizmy na vyvodenie sankcií a na nápravu konaní, ktorých predmetom sú najzraniteľnejšie skupiny – maloleté deti.
So zákonom nesúhlasil Kiska ani viacerí veľvyslanci
Do Civilného mimosporového poriadku sa po zmenách dostala možnosť podať žalobu na obnovu konania v prípade rozhodnutia v konaní o návrate maloletého dieťaťa do cudziny.
Právna norma tak umožňuje podanie žaloby na obnovu konania aj proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
Zákon pri schvaľovaní vyvolal nevôľu u niektorých poslancov, prezident SR ho vetoval a so zákonom nesúhlasili ani viacerí veľvyslanci, ktorí žiadali parlament, aby právnu normu neprijal.
Blahová tvrdí, že zákon napomáha únoscom
Predsedníčka klubu SaS Natália Blahová tvrdila, že zákon je v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovensko viazané, nepomáha deťom, ale ich únoscom, a zo Slovenska urobí epicentrum únoscov detí.
Veľvyslanci sa obávali, že zákon nemyslí na najlepší záujem detí. Žiadali slovenský parlament, aby prispel k zrýchleniu návratových konaní, a nie aby sa tieto konania zdržiavali odvolaniami.
V súvislosti so zákonom hovorili veľvyslanci o obave, že cez odvolania budú môcť účastníci konania neustále odďaľovať návrat detí do svojich krajín. Národná rada zákon definitívne schválila v máji.
Šimovičová:
Právna norma pochádza z dielne nezaradených poslancov Martiny Šimkovičovej a Petra Marčeka.
Podľa nich, ak by parlament nepovolil takúto žalobu na obnovu konania v návratových konaniach, postupoval by asymetricky, v priamom rozpore so spravodlivým súdnym konaním a vážne by zasiahol do práv účastníkov konania, a najmä do práv maloletého dieťaťa.
“Keďže ani sám súd nemôže vopred predpokladať situáciu, ktorá nastane po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nehovoriac o možných nedostatkoch priebehu konania vo veci samej,” dodali.
Samotná Šimkovičová sa k novele vyjadrila ešte v marci tohto roka v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk. V ňom ostro vystúpila proti Blahovej, keď uviedla, že podľa nej zmenu predmetného zákona predsedníčka klubu SaS nepochopila.
„Dnes stačí jednému z rodičov klamstvo, že mu súd v cudzom štáte zveril dieťa do starostlivosti. Druhý rodič si od cudzieho štátu vyžiada o tom potvrdenie a o štyri mesiace mu príde vyrozumenie, že žiadne také rozhodnutie neexistuje. Má však smolu, dieťa je už v zahraničí,” popisuje Šimkovičová jeden z konkrétnych príkladov z praxe, ktorým má jej novela Civilného mimosporového poriadku v budúcnosti zabrániť. „Chcem zmenu a Natália Blahová ju nepochopila,” povedala hovorí pre ParlamentnéListy.sk Martina Šimkovičová, ktorá v súvislosti s obvineniami šéfky klubu SaS zverejnila aj status na sociálnej sieti:
