Hovorca vládnej Ľudovej strany (PP) premiéra Mariana Rajoya Pablo Casado odmietol všetky výzvy na dialóg, keď vyhlásil: “Neustúpime” a dodal, že “s pučistami niet o čom rokovať”.
Predseda španielskej vlády Mariano Rajoy podľa hovorcu zasiahne tvrdou rukou, ak by Puigdemont naozaj na parlamentnej pôde vyhlásil nezávislosť Katalánska na Španielsku.
O poriadny rozruch sa však Casado postaral hlavne nasledujúcimi vetou: “Ten, kto ju (nezávislosť) vyhlási, skončí možno ako ten, kto ju vyhlásil pred 83 rokmi”.
Ľavicový katalánsky premiér Lluís Companys vyhlásil v roku 1934 nezávislý štát. Jeho i ďalších členov katalánskej regionálnej vlády vtedy už po niekoľkých hodinách zadržali príslušníci španielskej armády. Companysa v roku 1940 za vlády fašistického diktátora Francisca Franca (1939-1975) popravili.
Kým doteraz v uliciach Barcelony demonštrovali pravidelne predovšetkým stúpenci nezávislosti Katalánska, v nedeľu sa tam podľa niektorých zdrojov zhromaždilo až milión odporcov odtrhnutia od Španielska. Tí dávali svoje sympatie skandovaním sloganu Viva Espaňa a veľkým množstvom španielskych vlajok.
Barcelonský pochod proti odtrhnutiu Katalánska podporil počas jeho priebehu aj španielsky premiér Rajoy a zaprisahal sa, že krajina zostane zjednotená. Na Twitteri napísal: “Vráťme sa k rozumu a ochráňme demokraciu, ústavu a slobodu. Zachováme jednotu Španielska. Nie ste sami.”
Carles Puigdemont by mal v utorok predstúpiť pred poslancov katalánskeho parlamentu a predniesť prejav k súčasnej politickej situácii. Zasadnutie parlamentu sa začne o 18.00 h SELČ a Puigdemontov prejav je jeho jediným bodom. Opozícia sa preto obáva, že parlament, v ktorom majú väčšinu strany brojace za odštiepenie sa Katalánska, prijme na tomto zasadnutí vyhlásenie o nezávislosti.
Kríza medzi Madridom a Barcelonou sa vystupňovala 6. septembra, keď katalánsky parlament schválil zákon o referende, ktorý je však z pohľadu španielskeho vlády protiprávny. Následne bol v Katalánsku podpísaný výnos o usporiadaní referenda o nezávislosti, ktoré sa uskutočnilo 1. októbra.
Okrem toho katalánsky parlament – pre prípad, že by sa referendum skončilo víťazstvom odporcov zotrvania Katalánska vo zväzku so Španielskom – prijal aj zákon, ktorý stanovuje proces odštiepenia sa tohto regiónu od zvyšku Španielska.
Odtrhnutie Katalánska je hlboko rozdeľujúcou témou: v spornom referende sa za odtrhnutie od Španielska vyslovilo 90 percent Kataláncov. Avšak ľudové hlasovanie bojkotovala väčšina katalánskych zástancov jednotného Španielska, preto bola účasť hlasujúcich len 43-percentná.
Prieskum verejnej mienky zverejnený v nedeľu konzervatívnym denníkom La Razón ukázal, že proti vyhláseniu nezávislosti Katalánska je 79,4 percenta Španielov a 58,9 percenta Kataláncov.
