Juraj Sopoliga je prezidentom Združenia sudcov Slovenska, za ústavného sudcu ho navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Sopoliga sa už o post ústavného sudcu uchádzal. V parlamente bol v roku 2014 zvolený za kandidáta, prezident Andrej Kiska ho vak nevymenoval.
Vo svojej reči kritizoval Sopoliga najmä informácie v médiách. Odmietol titulok, podľa ktorého bránil Harabina. “Je to pokus vtiahnuť ma do politiky, keďže Štefan Harabin kandiduje na prezidenta. Ja politik nie som a neuchádzam sa o politickú funkciu,” deklaroval a vyprosil si označovanie ako Harabinov lokaj.
V tejto súvislosti odmietol aj tvrdenie, že v rámci Súdnej rady spolupracoval s Harabinom. Spresnil to, že spolupracoval so všetkými členmi rady, aj s tými, ktorí majú iný názor. Medializovanú informáciu o tom, že Sopoliga na vyhlásenie sudcov Päť viet kritizujúce stav súdnictva spísal antichartu na obranu Harabina, odmietol. Podľa jeho slov ju napísala sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach, ktorej on predsedal.
“Doteraz nikto nezverejnil, čo tento dokument obsahuje. Považujem to za nálepkovanie. To, čo je tam napísané, nebolo nikým spochybnené ako nepravdivé,” uviedol s tým, že je to prehľad pozitívnych opatrení. “Nie je tam žiadne slovo, že odsudzujeme tých, ktorí prejavili svoj názor na Štefana Harabina. Ak malo 105 sudcov právo prejaviť svoj názor, mali sme to právo aj my,” deklaroval.
Antidiskriminačné žaloby sudcov
Sopoliga neobišiel ani antidiskriminačné žaloby sudcov pre menšie platy, ako mali sudcovia na špeciálnom súde. Sopoliga tieto žaloby obhajoval a pomáhal s nimi aj kolegom. “ÚS konštatoval, že došlo k platovej diskriminácii sudcov,” poznamenal. Sudcovia potom žiadali doplatenie mzdy za štyri roky vo výške asi 125.000 eur na hlavu. Že to bolo amorálne, Sopoliga odmieta. “Podanie žaloby je jedným zo základných práv,” povedal.
Zároveň potvrdil, že od expolitika Daniela Lipšica vysúdil odškodnenie za jeho výroky o amorálnosti žalôb. Vtedajšieho poslanca za KDH žaloval o 10.000 eur. Na margo nízkej dôveryhodnosti súdnictva povedal, že tieto prieskumy verejnej mienky nepovažuje za objektívne. Poukázal na to, že väčšina respondentov nemá žiadnu skúsenosť so súdmi a vychádzajú len z toho, čo sa dozvedia z médií.
“Prieskumy by sa mali robiť len s tými, ktorí poznajú justíciu zvnútra,” odporučil. Za chybu však označil nízku vymožiteľnosť práva. Príčinu vidí v sudcoch, ale aj v politikoch, ktorí majú vytvoriť pre prácu sudcov ideálne podmienky. “Podmienky, najmä na tých najzaťaženejších súdoch, sú katastrofálne. To je aká zodpovednosť štátu,” pýtal sa.
