Johnny Christensen, 65-ročný dánsky dôchodca s prešedivenou briadkou, sa vždy považoval za človeka, ktorý má súcit s ľuďmi utekajúcimi pred vojnovým utrpením a ktorému nerobí problém pristupovať vrelo k imigrantom. Ale potom, keď za uplynulé dva roky pribudlo v Dánsku viac ako 36 000 azylantov prevažne moslimského vyznania, prehodnotil svoj postoj a teraz na rovinu tvrdí: Som rasista.
Je totiž presvedčený, že prichádzajúci imigranti pľundrujú dánsky sociálny systém – bez toho, aby sa prispôsobili pravidlám jeho fungovania. „Jednoducho ich vykopnime preč,“ hovorí, kopajúc pritom do imaginárneho terča. „Títo moslimovia si chcú uchovať svoju kultúru, ale my tu máme vlastné pravidlá a všetci ich musia dodržiavať,“ zdôraznil nahnevaný dánsky penzista.
Dánsko podľa autora reportáže Davida Zucchina funguje na princípe akejsi spoločenskej zmluvy. Na oplátku za jedných z celosvetovo najvyšších platov a príspevkov sa totiž očakáva, že ľudia budú tvrdo pracovať a prispievať do systému.
Obavy Dánov, že migranti sú pre ekonomiku skôr príťažou, posilňujú prieskumy. V roku 2014 sa ukázalo, že z nezápadných prisťahovalcov v produktívnom veku pracuje iba 48 % oproti 74 % rodených Dánov.
Multikultúrna krajina? Nikdy
Prvú skúsenosť s imigrantmi zaznamenali Dáni až po roku 1967, keď do krajiny prišli prví gastarbeitri z Turecka, Pakistanu a Juhoslávie. Počty prichádzajúcich ľudí neboli veľké, a tak si zhruba 5,5-miliónová krajina udržiavala vysokú národnostnú homogenitu.
Množstvo utečencov, ktorí však prišli do krajiny minulý rok, sa síce ani zďaleka nerovná počtom, s akými sa musia vyrovnať Nemecko či susedné Švédsko, ale aj tak ho krajina s ohľadom na svoju predchádzajúcu „uzavretosť“ len ťažko zvláda.
Prominentný dánsky historik Bo Lidegaard tvrdí, že Dáni si dnes síce uvedomujú, že žijú v multietnickej spoločnosti, ale nie sú a nikdy sa vraj ani nestanú multikultúrnou spoločnosťou, čo názorne dokladá protimoslimská nálada v spoločnosti. V máji strhli dvaja Dáni dvom moslimským dievčatám šatky z hlavy. O mesiac neskôr zdvihlo vlnu emócií rozhodnutie jedného plaveckého bazéna v Kodani vyhovieť žiadosti moslimov a zaviesť hodiny plávania iba pre ženy.
Veľká trma-vrma sa odohrala aj okolo tradičného dánskeho pokrmu – mäsových gulí. V januári, potom, keď vyšlo najavo, že v jednom z denných centier prestali vydávať mäsové gule, lebo obsahujú bravčové mäso, ktoré moslimom ich viera zakazuje konzumovať, donútila verejná mienka tamojšiu mestskú radu vydať vyhlášku, ktorá nariadila bravčové mäso znovu servírovať.
Člena mestskej rady Franka Noergaarda z Dánskej ľudovej strany, ktorý vyhlášku pretlačil, vidina, že by konzumácia bravčového mäsa bola v jeho krajine zakázaná, dočista rozzúrila. „Najprv sa vzdáme bravčového a o čo prídeme potom?“ naznačil dôvod, prečo sa rozhodol zakročiť.
Situácia sa vyhrocuje. Proti moslimom už aj vláda
Na nevôľu občanov voči prisťahovalcom zareagovala vláda – sprísnením pravidiel pre prichádzajúcich imigrantov. Ak chcú získať občianstvo, musia úspešne absolvovať sťažený test. Došlo aj k zníženiu sociálnych dávok pre prisťahovalcov na polovicu.
V januári potom dánsky parlament schválil nariadenie, ktoré umožňuje úradom zabaviť imigrantom cennosti na pokrytie nákladov spojených s ich aklimatizáciou. Odradiť imigrantov sa Dáni pokúsili aj inzerciou v arabských novinách, kde potenciálnym azylantom odkázali, že v prisťahovaleckej politike sú čoraz prísnejší. Nepriamo im tak dali najavo, že o nich nestoja.
Niektorí členovia vlády sa dokonca neboja dávať protimoslimské postoje otvorene najavo. „Moslimovia sa nedokážu asimilovať tak ľahko ako Európania alebo Ázijci. Čiastočne preto, že ich patriarchálna kultúra neznesie prácu žien mimo domova a často obmedzuje aj slobodu prejavu,“ uviedol dánsky minister kultúry Bertel Haarder.
„Byť si vedomý odlišnosti nie je rasizmus – je hlúpe si to nepripúšťať,“ dodal s tým, že Dáni vlastne prisťahovalcom poskytujú láskavosť, keď im na rovinu hovoria, čo je ich krajina zač a aké hodnoty jej obyvatelia vyznávajú.
Aj napriek tomu však niet v Dánsku núdze o „strety kultúr“, lebo na množstvo dánskych zvykov musia prísť prisťahovalci sami v praxi.
Birgitte Romme Larsenová, dánska antropologička, ktorá skúmala utečencov a žiadateľov o azyl vo vidieckych oblastiach, upozornila, že mnohí Afričania mali problém, lebo nepochopili, že počas dňa nemajú mať zatiahnuté závesy. Dáni sa na nich preto dívajú ako na príliš tajnostkárskych. Iní potom jatrili dánske duše tým, že sa združovali a hlasno komunikovali v predajni s potravinami.
Celú reportáž si môžete v angličtine prečítať TU.
autor: luš
