Šokujúci názor: Merkelová je na utečencov príliš tvrdá. Hádam sa ich zastane Európsky súd pre ľudské práva

    0
    Angela Merkelová (Autor: Hans Štembera)

    Nemecké politické elity reagovali podľa Luykena na spomínané sexuálne útoky spočiatku trochu spomalene, ale potom sa nechali až príliš ovplyvniť verejným pobúrením a navrhujú neprijateľné riešenia. „Medzi politikmi dnes panuje názor, že žiadatelia o azyl usvedčení zo spáchania sexuálne motivovaných násilností počas silvestrovských osláv v Kolíne nad Rýnom by mali opustiť Nemecko a vrátiť sa späť do vojnových zón, odkiaľ do krajiny v mnohých prípadoch prišli. Kancelárka Merkelová a jej Kresťanskodemokratická únia (CDU) nestrácali čas a na sobotňajšej konferencii strany v Mainzi využili túto kauzu ako zámienku na sprísnenie azylového zákona,“ kritizuje Luyken, ktorý žije na Blízkom východe a pracuje pre západné denníky.

    „Kresťanskí demokrati v Mainzi rozhodli, že migranti by mali stratiť právo požiadať o azyl aj v prípade podmienečných trestov. Socialistický vicekancelár Sigmar Gabriel v zúfalej snahe udržať krok so svojím koaličným partnerom uviedol pre denník Bild, že by mali byť preskúmané všetky možnosti medzinárodného práva, aby bolo možné poslať v Nemecku potrestaných žiadateľov o azyl späť domov. Prečo by mali nemeckí daňoví poplatníci platiť väzenie zločincom zo zahraničia, pýtal sa Gabriel a argumentoval tým, že hrozba trestu odňatia slobody v krajinách pôvodu by bola viac odstrašujúca než možnosť pobudnúť v nemeckom väzení,“ uvádza Luyken, ktorý považuje tieto názory za populistické a blížiace sa politikom krajnej pravice.

    Medzinárodné právo podľa Luykena v skutočnosti ponúka len veľmi málo možností, ako posielať žiadateľov o azyl späť do ich materských krajín, kde im môže ísť o život. Jedinou možnosťou je výnimka Ženevského dohovoru z roku 1951, ktorá sa vzťahuje na jedincov, ktorí čelia podozreniu zo spáchania vojnových zločinov, alebo samotných vojakov. Len v týchto prípadoch môže byť utečencovi odopreté právo požiadať o azyl. „Všetky ostatné formy trestnej činnosti by mali byť riešené prostredníctvom právnych systémov v krajinách, kde daný jedinec požiadal o azyl. Tieto pravidlá majú veľmi dobrý dôvod. Základná definícia hovorí, že utečenec má možnosť ochrany, pretože mu v jeho krajine hrozí nebezpečenstvo. Keď ho pošlete späť, môžete ho tak fakticky odsúdiť na smrť,“ argumentuje Luyken.

    „Nedáva predsa zmysel, aby bol žiadateľ o azyl za krádeže či sexuálne obťažovanie odsúdený na smrť. Koniec koncov na území Európskej únie sa neudeľuje najvyšší trest za žiadny zločin. Je veľmi diskutabilné, či by Nemecku predmetné deportácie prešli na Európskom súde pre ľudské práva. Vo Veľkej Británii bojovali dlhé roky proti deportácii islamistického duchovného Abua Qatadu do Jordánska, kde pritom neprebiehala žiadna vojna. Briti sa však obávali, že by tam aj napriek tomu mohol čeliť mučeniu. Viete si asi predstaviť, ako by sa tvárili sudcovia v Štrasburgu, keby sa ich snažili Merkelová a Gabriel presvedčiť, že prezident Bašár Asad zabezpečí väzňom dôstojné podmienky na výkon trestu,“ komentuje v závere svojej glosy Luyken.

    Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.

    - Reklama -