“Takéto vyhlásenia treba naozaj rezolútne odmietať, zrozumiteľne odmietať, to je jednoducho neprijateľné,” uviedol Kukan. Zároveň dodal, že Európsky parlament na Erdoganove vyhlásenia zatiaľ nijako nezareagoval.
Kukan priznal, že ho znepokojujú čistky, ktoré sa v Turecku rozpútali. Na druhej strane uznal prínos migračnej dohody s Ankarou, ktorá prílev migrantov do Európy výrazne obmedzila. Europoslanec zopakoval, že napriek tlaku Turecka mu Únia nezruší vízovú povinnosť ak nesplní všetky podmienky, čo sa mu zatiaľ nepodarilo.
Turecký prezident v ostatných týždňoch viackrát vyhlásil, že Ankara má historický nárok na severe Iraku a Sýrie. Erdogan navyše spochybnil zmluvu z Lausanne, ktorá po prvej svetovej vojne a zániku Osmanskej ríše stanovila hranice moderného Turecka.
Turecké televízne stanice ukazovali mapu krajiny, ktorá reflektuje Erdoganovu predstavu o nových hraniciach. Okrem severu Sýrie a Iraku obsahuje aj časť iránskeho územia a sporný Náhorný Karabach v Arménsku. Erdogan nové hranice odôvodňuje tým, že na týchto územiach žijú turkické menšiny, na ktorých mu záleží, informoval magazín Foreign Policy.
Turecký prezident minulý týždeň oznámil, že rozšíri vojenské operácie na severe Sýrie, čo zahŕňa tiež vstup do miest al-Báb, Manbidž a Rakka. Ankara tvrdí, že nemá na výber, pretože potrebuje z oblasti vytlačiť teroristov.
Tento týždeň zas turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu uviedol, že nevylučuje vyslanie pozemných jednotiek do Iraku v reakcii na bezpečnostné hrozby zo strany extrémistov z takzvaného Islamského štátu (IS) a v Turecku zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Tureckí vojaci v súčasnosti cvičia kurdské oddiely péšmerga a sunnitské milície v oblasti irackého mesta Bašíka na boj proti IS. Turecká vojenská prítomnosť v Iraku však viedla k roztržke s vládou v Bagdade, ktorá požaduje odchod tureckých jednotiek z Bašíky. Bagdad zároveň odmieta tureckú účasť na ofenzíve v oblasti Mósulu.
