V sobotu boli komunálne voľby – ako by ste zhodnotili ich výsledky?
V zásade ich nehodnotím ako veľmi prekvapujúce. Na druhej strane ale reflektujú okolnosti uplynulého roka, ktoré sa udiali na Slovensku. Mám na mysli vraždu investigatívneho novinára a rôzne kauzy vládnej koalície.
Prekvapilo vás niečo?
Prekvapilo ma, že výmena primátorov v krajských mestách bola až na malé výnimky komplexná. Nemyslela som si, že budú vymenení takmer všetci primátori. Samozrejme, prekvapením je aj pomerne veľký počet zvolených „mladých mužov“, ktorí prichádzajú z nepolitického a nestraníckeho prostredia. Je možné, že boli zvolení aj vďaka svojej veľkej intervencii na sociálnych sieťach.
Čo hovoríte na úspech nezávislých kandidátov a ich stúpajúci počet od volieb k voľbám?
Na jednej strane to svedčí o tom, že ľudia istým spôsobom rezignovali na klasické politické strany, respektíve ich dôveryhodnosť istým spôsobom klesá. Zároveň to podľa mňa svedčí o tom, že čoraz väčší vplyv získavajú sociálne siete, pretože práve vďaka nim je istý typ „urbánnych intelektuálov“ zvoliteľný.
Čo je príčinou tohto fenoménu?
Príčinou je skutočnosť, že veľká časť populácie žije digitalizovane a klasické politické strany, ich bilbordy a letáky strácajú na vplyve. Je vidieť, že nové médiá a komunikačné kanály dokážu vytlačiť kandidátov až na takéto vysoké pozície v komunálnych voľbách.
Nie je príčinou aj novonastolená politická kultúra opozičných strán, že byť politikom je vlastne nadávka a tým pádom sa kandidáti boja prijať podporu strán z dôvodu, že nebudú mať dostatočnú podporu?
Určite áno. Ukazuje sa totiž, že ak kandidát prizná podporu akejkoľvek silnej politickej strany, tak doslova môže ísť o bozk smrti a tým pádom stráca svoje šance. Je to spôsobené aj tým, že paušálne, a tým pádom aj nešťastne, sa straníckosť degradovala. Ide však aj o otázku médií a politikov, ktorí sú nešťastní a frustrovaní z toho, že sú dlhodobo v opozícii.
Myslíte si, že tento trend bude naďalej stúpať?
Všetko závisí od toho, čo sa udeje v parlamentných voľbách v roku 2020. A to z dôvodu, že ide o úplne inú situáciu. Môže sa stať, že napríklad eurovoľby vynesú kandidátov, ktorí sú istým spôsobom nezávislí a bez zjavnej politickej podpory, ale nie sú relevantným odrazom nálad populácie vo všeobecnosti. Odrazom nálad, respektíve postoja verejnosti k tradičnému politickému systému, k novým stranám a extrémistom budú práve parlamentné voľby.
Je tento fenomén vôbec zdravý pre politické strany?
Pre politické subjekty určite nie. Aj keď výsledky komunálnych volieb v súčasnosti hodnotia akokoľvek, nezávislí kandidáti sú pre nich konkurenciou. Práve na lokálnej úrovni to môže spôsobovať problémy v každodennom živote tej-ktorej obce či lokality. A to z dôvodu, že dohoda medzi nimi veľakrát býva veľmi komplikovaná, dokonca sa stáva, že konsenzus medzi nimi ani nie je možný.
Čo by mali spraviť politické strany pre to, aby docielili, že ľudia budú voliť kandidáta, ktorého podporujú?
Podľa môjho názoru nestačia iba kozmetické úpravy. Samozrejme, ide o otázku vierohodnosti a dôveryhodnosti nielen programu, ale všetkých tých, ktorí sú tvárami politických strán. Zrejme ide aj o otázku nielen generačnej, ale aj osobnostnej výmeny. Mali by sa pozrieť na to, aké typy ľudí boli zvolené na primátorské pozície v krajských mestách. Rovnako aj na to, akým spôsobom je možné takéto dôveryhodné či moderné typy otvorených osobností dostať aj na najvyššie priečky politických strán.
Ako nezávislosť vyznie v jeho ďalšej práci? Predsa len bude musieť spolupracovať s poslancami, ktoré majú na sebe tričko istej politickej strany.
Ja by som to vysvetlila známou floskulou: Každá nezávislosť sa po voľbách končí. Doslova ide o z núdze cnosť, pretože sa nedá byť nezávislým v konkrétnom prostredí určitých politických spojení a vplyvov. Vždy ide o príklon tej-ktorej relevantnej politickej strany priamo v danom meste či obci.
