Sociológ: Predvolebná kampaň ohrozovala duševné zdravie. Nezúčastniť sa volieb neznamená zbaviť sa zodpovednosti za ich výsledok

28. 2. 2020 0:02

ROZHOVOR Sociológ Pavel Haulík priznáva, že predvolebná kampaň bola tentoraz poriadne náročná. Na duševné zdravie. V rozhovore pre ParlamentnéListy.sk Haulík rozoberá aj ľudí, ktorí si myslia, že keď ich strana nemá nádej na víťazstvo, netreba ísť voliť. „Vyhrať vo voľbách môže mať mnohé podoby,” analyzuje Haulík.

Sociológ: Predvolebná kampaň ohrozovala duševné zdravie. Nezúčastniť sa volieb neznamená zbaviť sa zodpovednosti za ich výsledok
Foto: Vladimír Bačišin
Popis: Pavel Haulík
reklama

Zhodnoťme si kampaň bez názvov strán, mien politikov, vo všeobecnosti. Využili sa všetky dostupné formy, ktoré dnes existujú účelovo a v adekvátnej  miere?

Táto predvolebná kampaň priam ohrozovala duševné zdravie. Bola intenzívna, používalo sa všetko možné, dokonca sa vrátili do hry aj predvolebné zhromaždenia, samozrejme, nerobili to  všetci a masovo, ale bolo to vidno. Opäť zohrali úlohu vo veľkej miere sociálne siete a dalo by sa povedať, že strany, ktoré nemajú jadro voličov na sociálnych sieťach, boli v tomto smere  ochudobnené. Na druhej strane sa mi zdá, že nevyužili tento svoj hendikep dostatočne vo formách, ktoré mali dostupné.

 

Dva dni pred voľbami padol verdikt súdu v kauze Kočner, Rusko verzus TV Markíza. Myslíte, že to malo ešte nejaký vplyv na rozhodovanie voličov?

Skôr už ani nie. Táto kauza je príliš stará, príliš silno medializovaná v minulosti, hoci aj nedávnej, verdikt sa viac-menej čakal. Kauza je už po zenite, bola určujúca v skorších fázach rozhodovania voličov. 

 

Čo sa týka rozhodnutia prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá vyhlásila, že sa vyjadrí k zmene zákona o 13. dôchodku až po voľbách, považujte ho za správne v rámci neovplyvňovania volieb zo strany prezidentského úradu?

Je to legitímny postoj  prezidentky. Či je správny, či nesprávny? Určite je to legitímny postoj z  pohľadu zasahovania do volieb. Ktokoľvek si môže myslieť, čo chce o tomto kroku parlamentu, každý musí vidieť, že to bolo prijímané vo výnimočne krátkom čase pred voľbami. 

 

Pribudli nám predvolebné diskusie. Často práve diskusia v televízii rozhodla o víťazoch. Do akej miery podľa vás zakývali rozhovory percentami tento raz?

Podľa tých utajovaných prieskumov zakývali percentami… Otázne je, ktoré. Bolo ich veľmi veľa. Oproti minulosti bolo predvolebných diskusií veľmi mnoho a vlastne každé médium, a nielen primárne elektronické, tak takmer každé malo predvolebné diskusie. Bolo to extrémne. 

 

Prečo si ľudia podľa vás myslia, že nemá význam ísť voliť, ak nie je potenciálnym víťazom ich favorit?

Je na to vysvetlenie, že títo ľudia chcú akoby povedať – ak nevyhrá v politike moja strana,  určite sa nebude v politike uplatňovať to, čo by som očakával.

 

Áno, ale tento postoj sa dá ťažko označiť za správny. Okrem toho, kto dnes vie, ako sa  po voľbách nakoniec všetko skončí?

Tak nejako. Víťazstvo vo voľbách môže mať mnohé  podoby. Dokonca aj strana, ktorá sa dostane tesne do parlamentu, ale stane sa akýmsi jazýčkom vytvorenia vládnej koalície, sa môže považovať za víťaza, veď bez nej by predsa koalícia nefungovala a nemala dosť hlasov.  Takže vyhrať voľby je veľmi široký pojem a myslieť si, že moja strana voľby nevyhrá a nebude uplatňovať moju politiku, nemusí byť pravda, hoci sa tomuto uvažovaniu dá rozumieť.

 

Ak človek nevolí, dáva hlas víťazovi – ďalšia známa veta často používaná v súvislosti s voľbami. Váš názor? 

Uvediem príklad, ktorý to vysvetlí, hoci je, podotýkam dopredu, poriadne pritiahnutý za vlasy, no výstižný: ak by sa volieb zúčastnil jeden človek, tak tí ostatní by dali hlas tomu jednému, koho  ten jeden volil, lebo by mu zabezpečili nevolením nikoho iného 150 poslancov. Proste neúčasťou vo voľbách si nemožno nahovárať, že človek voľby neovplyvnil a nie je zodpovedný za ich výsledok.

 

Slovensko rozhodne nepatrí ku krajinám, kde by bola vysoká volebná účasť. Čo je príčinou?

Treba si uvedomiť, že je veľmi veľa ľudí, ktorí sa skutočne napríklad nemôžu volieb fyzicky zúčastniť, napríklad zo zdravotných dôvodov, môžu mať problém prejsť do volebnej miestnosti. Samozrejme, potom je ale väčšia skupina tých, ktorí nejdú voliť, lebo si myslia, že nič neovplyvnia. Parlamentné voľby ešte majú účasť okolo 60 percent, ale na eurovoľbách ten  pocit, že sa voliči cítia, akoby sa ich voľby netýkali, vidno pri volebnej neúčasti najviac.

 

V niektorých štátoch, ako napríklad v Belgicku, sú voľby pre občanov povinné. Toto si  na Slovensku asi nevieme predstaviť alebo áno?

To je chiméra, ktorá sa na Slovensku v najbližších desaťročiach ani nedá presadiť, ani o to nie je záujem.

Autor: Lucia Balichová

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Analytik: Máme byť pripravení na biologické vojny a riešime rúška! Štát nechránil ľudské životy. A Únia? Taliansko hodila cez palubu

0:55 Analytik: Máme byť pripravení na biologické vojny a riešime rúška! Štát nechránil ľudské životy. A Únia? Taliansko hodila cez palubu

Dlhé roky vypracúval bezpečnostné stratégie ochrany najvyšších ústavných činiteľov. Osobne ručil a…